Kategórie
Autor: MVDr. Martina Franková
Cestovanie so psom do zahraničia sa oplatí plánovať dopredu a nenechávať prípravy na poslednú chvíľu. Blíži sa leto, čas dovoleniek a výletov. Ak plánujete cestu s vaším psíkom za hranice, tieto kroky vám ušetria stres aj zbytočné komplikácie.
Pri ceste v rámci Európskej únie musí mať váš pes čip, vystavený pas spoločenského zvieraťa a platnú vakcináciu proti besnote. Niektoré prepravné spoločnosti vyžadujú aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na cestovanie.
Pozor na plemená typu „bull“ bez preukazu pôvodu (PP). Problém môže nastať pri dovolenke v Chorvátsku, kde je vstup s týmito psami zakázaný.
Pri cestách do krajín mimo EÚ platia ďalšie pravidlá, napríklad ošetrenie proti echinokokom. Presné požiadavky pre konkrétne krajiny nájdete na stránke centrálneho registra spoločenských zvierat www.crsz.sk v sekcii „cestovanie so zvieraťom“.
Kvôli rôznym lehotám odporúčam vybavovať pas aspoň mesiac vopred. Ešte jednoduchšie je dať si pas vystaviť hneď po zaobstaraní šteniatka a poctivo dodržiavať termíny vakcinácie.
Ak cestujete do Chorvátska, Talianska či Grécka, dajte veľký pozor na srdcové červy. V týchto teplých krajinách ide o rozšírené ochorenie prenášané komármi. Vždy sa poraďte s veterinárom o spoľahlivej ochrane vo forme spot-on prípravkov alebo tabliet.
Ak sa chystáte na turistiku a máte staršieho psíka, myslite na kontrolu zdravotného stavu. U starších psov je vyššia pravdepodobnosť ortopedických alebo srdcových problémov a vyšetrenie vám pomôže predísť neočakávaným návštevám veteriny počas dovolenky.
Majiteľom odporúčam mať vždy po ruke základnú lekárničku pre psa. Mala by obsahovať aspoň dezinfekciu, obväz, leukoplast, háčik na kliešte, nožnice, digitálny teplomer, injekčné striekačky, fyziologický roztok na výplach rán, čistič uší, vatové tyčinky, probiotiká, gél pri tráviacich ťažkostiach a lieky, ktoré váš pes pravidelne užíva.
Pred cestou si vždy vopred zistite kontakt na najbližšiu veterinárnu pohotovosť. Ušetrí vám to množstvo času, ak by nastala náhla núdza.
Dostupnosť vášho krmiva v miestnych petshopoch si dnes overíte aj cez internet. Ak ho v cieľovej destinácii nemajú, vezmite si zásobu z domu. Najmä u citlivých psov tak predídete ťažkostiam pri zmene krmiva.
Dovolenky a výlety so psom vedia byť veľmi príjemné, ak nezanedbáte prípravu. Verím, že vám tieto základné informácie pomôžu užiť si spoločný čas s vaším štvornohým parťákom naplno.
Autor: MVDr. Martina Franková
Otrava psa v záhrade patrí medzi najčastejšie letné dôvody návštevy veteriny. Počas teplých dní trávia majitelia so svojimi miláčikmi viac času vonku a práve v záhrade číha na psy viac nástrah, než si väčšina ľudí uvedomuje. V snahe dopestovať čo najkrajšiu úrodu siahame po hnojivách a prípravkoch proti škodcom, ktoré môžu pre psa predstavovať veľké nebezpečenstvo. Pozrime sa na najčastejšie hrozby.
Organické hnojivá sú pre zvieratá lákavé, lebo im voňajú. Patrí sem kostná a krvná múčka, ktoré po zožratí môžu spôsobiť upchatie čreva alebo silnú pankreatitídu. Rovnako lákavý je hnoj, ktorý môže obsahovať nebezpečné patogény. V komposte sa zasa nachádzajú plesne a mykotoxíny spôsobujúce tráviace ťažkosti až neurologické problémy vrátane epileptických záchvatov.
Minerálne hnojivá sú granulované prípravky s vysokým obsahom fosforu, dusíka a draslíka. Dráždia sliznice a môžu vážne poškodiť orgány. Pozor aj na hnojivá proti machu, ktoré obsahujú veľa železa. Jeho nadbytok poškodzuje pečeň a obličky.
Tekuté hnojivá sa aplikujú postrekom alebo zálievkou. Riziko nastáva, keď pes prejde po čerstvo postriekanej tráve a následne si olíže labky. Príznaky prichádzajú rýchlo a zahŕňajú slintanie, podráždenie kože a slizníc, neurologické príznaky, tráviace ťažkosti a problémy s dýchaním.
Na potlačenie buriny okolo záhonov sa často používa mulčovacia kôra, ktorá nesie vysoké riziko obsahu mykotoxínov.
Samostatnou kategóriou sú pesticídy a rodenticídy. Najnebezpečnejšie sú rodenticídy, teda jed proti hlodavcom vo forme chutných granúl či „cukríkov“ s lákavou vôňou. Spôsobujú vnútorné krvácanie, ktoré sa nemusí prejaviť hneď, ale až po niekoľkých dňoch od požratia.
Ďalšou častou otravou na našej ambulancii je jed na slimáky (moluskocídy). Sú to modré granulky, ktoré sú pre psy mimoriadne nebezpečné a príznaky nastupujú veľmi rýchlo: neurologické príznaky, slintanie, vracanie.
Ak máte podozrenie, že váš pes zjedol niektorý z týchto prípravkov, nestrácajte ani minútu a okamžite vyrazte na najbližšiu veterinu. Ak je to možné, vezmite so sebou obal z prípravku a pokúste sa určiť presné množstvo, ktoré váš miláčik zožral.
Autor: MVDr. Martina Franková
Otepľovanie klímy spôsobuje, že sa na Slovensku stretávame s ochoreniami, ktoré sa kedysi považovali za exotické. Jedným z nich je dirofilarióza (srdcová červivosť) – závažné parazitárne ochorenie prenášané komármi.
Na Slovensku sa diagnostikuje u psov už od roku 2005 a jej výskyt rastie najmä v teplejších oblastiach ako Podunajská nížina, Záhorie a Východoslovenská nížina.
Ochorenie má dve formy:
V článku sa pozrieme bližšie na srdcovú formu, ktorá je najzávažnejšia.
Prenos prebieha výhradne prostredníctvom komárov:
Dôležité: Pes sa nemôže nakaziť priamo od iného psa – vždy je potrebný komár ako prenášač.
V počiatočných štádiách je ochorenie často bezpríznakové. Prvé príznaky sa môžu objaviť 6 mesiacov až niekoľko rokov po nakazení:
Ak spozorujete tieto príznaky, bezodkladne navštívte veterinárneho lekára.
Diagnostika vyžaduje kombináciu vyšetrení:
Liečba dirofilariózy je náročná, nákladná a často s neistým výsledkom. Dospelé červy môžu upchávať cievy a spôsobiť zlyhanie srdca, čo môže končiť aj úhynom.
Prevencia je vždy jednoduchšia, lacnejšia a bezpečnejšia.
Áno. Dirofilarióza postihuje hlavne psy, ale môže napadnúť aj mačky. Patrí medzi zoonózy – teda ochorenia prenosné aj na človeka (prvý prípad u človeka na Slovensku bol v roku 2007).
Prevencia je dostupná vo viacerých formách:
Začnite mesiac pred sezónou komárov a pokračujte mesiac po jej skončení. V rizikových oblastiach je vhodná celoročná prevencia.
Pred začatím prevencie nechajte psa otestovať – pri už existujúcej infekcii môžu niektoré prípravky spôsobiť vážne komplikácie.
Je dirofilarióza na Slovensku bežná? Áno, najmä v teplých oblastiach (Podunajská nížina, Záhorie, Východoslovenská nížina), kde výskyt môže dosahovať až 35 % infikovaných psov.
Môže sa pes nakaziť priamo od iného psa? Nie. Prenos prebieha výhradne cez komáre.
Kedy sa objavia príznaky? Najčastejšie 6 mesiacov po nakazení, niekedy aj o niekoľko rokov neskôr.
Je dirofilarióza vyliečiteľná? Liečba je možná, ale náročná a riziková. Prevencia je oveľa účinnejšia.
Srdcová červivosť je na Slovensku čoraz reálnejšia hrozba. Liečba je náročná, no prevencia jednoduchá a dostupná.
Poraďte sa so svojím veterinárnym lekárom o najvhodnejšej forme prevencie pre vášho miláčika – investícia do prevencie sa mnohonásobne vráti v zdraví vášho psa.
Autor: MVDr. Martina Franková
Ešte pár rokov dozadu boli kliešte hrozbou najmä v jarných a letných mesiacoch. Vplyvom klimatických zmien a miernejších zím sa však už objavujú celoročne. Hlavný nápor prichádza koncom februára alebo začiatkom marca, keď teploty vystúpia nad 5 °C. Každý majiteľ by mal byť pri prvom oteplení v strehu.
Čakať, kým zviera kliešťa dostane, a ochranu riešiť až potom je riskantné. Prenos život ohrozujúcich ochorení môže nastať už počas prvých hodín po prisatí, teda oveľa skôr, ako si kliešťa vôbec všimnete. Najmä u zvierat s hustou alebo dlhou srsťou si ho nemusíte spozorovať včas.
Kliešte sú prenášačmi viacerých závažných ochorení, ktoré môžu byť smrteľné aj napriek včasnej diagnostike a dobrej liečbe. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s týmito:
Babezióza je ochorenie vyvolané krvnými parazitmi. Prejavuje sa vysokou horúčkou nad 40 °C, bledými až žltými sliznicami, tmavým močom farby coca-coly, vracaním a anémiou. V závažnejších prípadoch nastávajú neurologické príznaky a zlyhávanie orgánov.
Anaplazmóza spôsobuje baktéria Anaplasma, ktorá napáda biele krvinky a krvné doštičky. Príznaky zahŕňajú horúčku, apatiu, vracanie, hnačky a bolesti kĺbov.
Ehrlichióza je tiež bakteriálne ochorenie. Zviera má vysokú horúčku, je apatické, nechce žrať ani sa hýbať, môžu sa mu zväčšiť lymfatické uzliny, objaviť sa kašeľ a anémia.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie s vysokou horúčkou a neurologickými príznakmi. Liečba je iba symptomatická a ochorenie často končí smrťou. Na Slovensku sa vyskytuje zriedka, no treba o nej vedieť.
Lymská borelióza postihuje najmä kĺby a v neskorších štádiách aj obličky. Zviera strieda krívanie na všetky končatiny a môže byť celkovo apatické.
Najbezpečnejšou cestou je prevencia. Na trhu existuje viacero účinných prípravkov, no platí jedno dôležité pravidlo: kupujte ich výhradne u veterinárneho lekára alebo vo veterinárnej lekárni. Prípravky z petshopov nesmú zo zákona obsahovať účinnú látku, sú často založené len na prírodnej báze a na kliešte sú absolútne neúčinné.
Obojky poskytujú dlhodobú ochranu, niekoľko mesiacov, a mnohé z nich majú aj repelentný účinok, čo znamená, že kliešte od zvieraťa aktívne odháňajú.
Spot-on kvapky sa nanášajú priamo na kožu. Sú dostupné s repelentným aj bez repelentného účinku a pôsobia 1 až 3 mesiace. Niektoré varianty chránia zároveň aj pred vnútornými parazitmi.
Tablety nemajú repelentný účinok, kliešť sa musí najprv prisať a uhynie až po niekoľkých hodinách. Dostupné sú mesačné aj trojmesačné varianty, niektoré kombinované aj s ochranou pred vnútornými parazitmi.
Injekcia je na Slovensku stále relatívna novinka. Roztok sa aplikuje podkožne a chráni psa až jeden rok. Nemá repelentný účinok a je určená výhradne pre psov.
O najvhodnejšom prípravku pre vaše zviera sa vždy poraďte s veterinárnym lekárom alebo lekárnikom. Čo spoľahlivo funguje u jedného zvieraťa, nemusí vyhovovať inému.
V praxi sa často stretávame s názorom, že zvieratá žijúce na dvore alebo v meste kliešte nemajú. Opak je pravdou. Kliešť nepozná hranice plotov, obcí ani miest. Už jedno jediné uhryznutie môže byť pre zviera osudné. Prevencia je preto to najlepšie rozhodnutie, ktoré môžete pre svojho miláčika urobiť.
Máte otázky ohľadom ochrany pred kliešťami? Poraďte sa s odborníkom v našej online poradni alebo si prezrite náš sortiment prípravkov proti kliešťom.
Autor: MVDr. Martina Franková
Presvedčenie, že sučka by mala mať aspoň raz šteniatka pre zdravie, patrí medzi najrozšírenejšie mýty medzi majiteľmi psov. Čo na to hovorí veda?
Mýtus č. 1: Gravidita chráni sučku pred nádormi mliečnej žľazy
Tento mýtus vznikol v súvislosti s prevenciou nádorov mliečnej žľazy u sučky. Pravdou však je, že ani viacnásobná gravidita toto riziko neznižuje a na prevenciu nemá žiadny vplyv.
Skutočným ochranným faktorom je včasná kastrácia sučky, ideálne pred prvou alebo po prvej ruji. V tomto období estrogény a progesteróny ešte nestihli vyvolať kumulatívne zmeny v tkanive mliečnej žľazy, ktoré sú hlavným spúšťačom nádorového bujnenia.
Mýtus č. 2: Sučka, ktorá mala šteniatka, nedostane pyometru
Pyometra, čiže hnisavý zápal maternice, vzniká v dôsledku hormonálnych zmien po ruji vplyvom progesterónu. Riziko ochorenia sa zvyšuje vekom a opakujúcimi sa cyklami bez ohľadu na to, či sučka šteniatka mala alebo nie. Jedinou spoľahlivou prevenciou tohto život ohrozujúceho ochorenia je kastrácia.
Mýtus č. 3: Po vrhu sučka nebude mať pseudograviditu
Falošná gravidita, odborne pseudogravidita, vzniká v dôsledku abnormálnej hormonálnej regulácie. Predchádzajúci vrh nemá na jej výskyt žiaden vplyv a jedinou spoľahlivou prevenciou je opäť kastrácia.
Čo hovorí veda?
Vedecké štúdie potvrdzujú, že gravidita a pôrod nemajú u sučiek žiadny preventívny účinok voči vyššie uvedeným patológiám. Naopak, hormonálne zmeny spojené s cyklom môžu riziko týchto ochorení dlhodobo zvyšovať. Neexistuje žiadny fyziologický ani psychologický dôvod, prečo by sučka potrebovala šteniatka pre svoje zdravie. Sučka netrpí tým, že šteniatka nemala, pretože materský pud je čisto inštinktívna a hormonálna reakcia.
Riziká neplánovaného vrhu
Gravidita a pôrod sú náročné procesy s reálnymi rizikami ako komplikácie pri pôrode, infekcie a záťaž organizmu. Pri chove psov bez odborných genetických testov riskujete prenos dedičných ochorení na potomstvo. Každé plemeno má predispozície na rôzne choroby a seriózni chovatelia testujú rodičov pred zaradením do chovu.
Ako skutočne pečovať o zdravie sučky?
Nenechajte sa ovplyvniť mýtmi. Zdravie sučky zabezpečíte kvalitnou stravou s vyváženým obsahom živín, pravidelným pohybom a pravidelnými veterinárnymi prehliadkami. Poraďte sa s veterinárom o kastrácii a nezabudnite ani na doplnky stravy na podporu imunity a pravidelnú antiparazitárnu ochranu.
Vrh len pre zdravie je zbytočný hazard so životom vášho psa. Zodpovedné vlastníctvo znamená rozhodnutia podložené vedou a nie mýtmi.
Autor: MVDr. Martina Franková
S nadmerným škriabaním psa sa stretla väčšina majiteľov. Každý pes sa občas poškriabe za uchom, no keď je škriabanie príliš časté a intenzívne, treba spozornieť. Chronické svrbenie u psa (pruritus) výrazne narúša kvalitu života zvieraťa aj majiteľa.
Najčastejšie príčiny svrbenia u psov:
1. Parazitárne infekcie
Blchy u psov patria medzi najčastejšie príčiny svrbenia. Sliny blchy spúšťajú alergickú reakciu známu ako FAD, teda alergia na blšie pohryznutie. Okrem blch spôsobujú nepríjemné svrbenie aj svrab, kliešte a pohyblivé lupiny (dravčík). Ak sa problém nerieši včas, hrozí vznik sekundárnych infekcií.
Na trhu sú dostupné účinné antiparazitárne prípravky pre psov vo forme obojkov, spot-on prípravkov, tabliet aj injekcií. Vždy sa poraďte s veterinárnym lekárom o tom, ktorý prípravok je najvhodnejší pre vášho psa.
2. Alergie u psov
Alergie u psov sú dnes stále častejšie a ich diagnostika býva zdĺhavejšia. Rozlišujeme niekoľko typov. Atopická dermatitída vzniká prehnanou reakciou imunitného systému na bežné látky v prostredí ako peľ alebo roztoče. Potravinová alergia je najčastejšie spôsobená reakciou na konkrétnu bielkovinu v krmive. Kontaktná alergia vzniká pri dotyku s dráždivou látkou alebo alergénom. Osobitnou formou je aj alergia na blšie pohryznutie (FAD).
Pri potravinových alergiách je najúčinnejšia eliminačná diéta. Pri FAD je nevyhnutný antiparazitárny prípravok a dôležitý je aj manažment prostredia, teda časté vysávanie a pranie textílií minimálne na 60 °C. Pri environmentálnych alergiách sa využíva ASIT desenzibilizačná vakcína alebo lieky na potlačenie svrbenia.
Dôležitú úlohu zohráva aj podpora imunity. Odporúčame betaglukán pre psov, probiotiká a pravidelné používanie šampónu s chlorhexidínom (napr. Allerderm).
3. Kožné infekcie u psov
Bakteriálna kožná infekcia u psa vzniká väčšinou sekundárne po poškodení kože. Ideálnym riešením je kultivácia a nasadenie antibiotík podľa citlivosti. Kvasinková infekcia nastáva pri premnožení kvasiniek a lieči sa lokálnymi prípravkami s chlorhexidínom a antimykotickými roztokmi alebo masťami od veterinára. Plesňové ochorenia kože sú vysoko infekčné zoonózy prenosné aj na ľudí. Nikdy ich neriešte doma a vždy navštívte veterinára.
4. Ďalšie príčiny svrbenia u psov
Psychogénne príčiny ako stres, nuda alebo úzkosť sú pomerne časté a riešením je odstrániť príčinu nekomfortu. Systémové ochorenia ako hypotyreóza, Cushingov syndróm alebo lupus narúšajú hormonálnu rovnováhu a vyžadujú presnú diagnostiku z krvi. Suchá koža u psa vzniká pri kúpaní nevhodným šampónom, preto vždy používajte šampón určený pre psov so správnym pH. Nevhodná strava s vysokým obsahom obilnín, umelých konzervantov a farbív neobsahuje takmer žiadne omega mastné kyseliny. Pri výbere krmiva čítajte zloženie a poraďte sa s výživárom alebo veterinárom.
Kedy navštíviť veterinára?
Navštívte veterinára okamžite, ak je svrbenie psa častejšie ako obvykle. Varovnými signálmi sú vznik chrást, vypadávanie srsti, nepríjemný zápach kože, mokvajúce alebo suché ložiská, zmena správania a strata apetítu. Odborné vyšetrenie odhalí, či ide o parazitárnu infekciu alebo závažnejšie systémové ochorenie. Včasná diagnostika ušetrí vášmu miláčikovi zbytočnú bolesť a dlhé hojenie.
Autor: MVDr. Martina Franková
STRAVA
Králiky sú bylinožravce a majú veľmi špecifické stravovacie potreby. Ak zavediete nové krmivo príliš rýchlo alebo podávate nevhodný typ krmiva, normálna tráviaca mikroflóra (črevné baktérie) králika sa naruší, môžu sa premnožiť baktérie produkujúce plyny a toxíny, králik môže ochorieť a prípadne uhynúť.
Králiky by mali denne dostávať stravu pozostávajúcu prevažne zo sena (80%), menšieho množstva čerstvej listovej zeleniny (10%), ovocia alebo inej zeleniny (5%) a obmedzeného množstva peliet (5%). Najdôležitejšou súčasťou potravy králika je seno. Neobmedzené množstvo vysokokvalitného trávnatého sena by malo tvoriť väčšinu králičej stravy. Trávnaté seno má vysoký obsah vlákniny, ktorá je veľmi dôležitá pre udržanie zdravého tráviaceho traktu králika.
Ďalším dostupným druhom sena je seno zo strukovín, ako je lucerna a ďatelina. Seno zo strukovín sa neodporúča, pretože má viac kalórií, vápnika a bielkovín, ako bežný domáci králik potrebuje, čo môže viesť k poruchám gastrointestinálneho traktu a obezite. Neodporúča sa ani miešať trávnaté seno a seno zo strukovín.
Strava králika by sa mala každý deň dopĺňať o rôzne druhy zelenej listovej zeleniny. Králiky môžu každý deň skonzumovať toľko zeleniny, koľko chcú, pokiaľ nedostanú hnačku a pokiaľ zelenina neobsahuje veľa sacharidov, ako napríklad mrkva a zemiaky. Dôležitá je pestrosť. Novú zeleninu zavádzajte pomaly a v malých množstvách a sledujte, či sa nevyskytnú mäkké výkaly, hnačka alebo príznaky bolesti pri plynatosti. Obzvlášť vhodná je tmavá listová zelenina ako rímsky šalát, ružičkový kel, zeler, kaleráb, červená repa a brokolica. Niektoré druhy listovej zeleniny, ako napríklad zelený šalát, púpava, petržlen, kel by sa mali podávať v obmedzenom množstve, pretože majú vysoký obsah vápnika a pri nadmernom podávaní môžu prispieť k vzniku vápenatých kameňov v močovom mechúre. Ľadový alebo hlávkový šalát by sa nemal podávať, pretože obsahuje hlavne vodu a málo živín.
Zelené potraviny majú rovnaké nutričné výhody ako seno, ale obsahujú širší výber živín a tiež dodávajú potrave vodu, čo je veľmi dôležité, pretože králiky nie vždy pijú toľko, koľko by mali. Ak kŕmite králika veľkým množstvom zeleniny, je normálne, že bude piť menej vody. Zelené potraviny sú skvelé pre obličky, močový mechúr a gastrointestinálny trakt, avšak strava by nemala pozostávať len zo zelených potravín, pretože nemajú dostatok kalórií na udržanie normálnej telesnej hmotnosti králika.
Ovocie (napríklad jablko, hruška, bobuľovité ovocie, mango, broskyňa, ananás) sa môže podávať vo veľmi obmedzenom množstve, len ako pochúťka. Obsah cukru v ovocí (a dokonca aj v mrkve) môže pri nadmernom podávaní narušiť normálne baktérie tráviaceho traktu. Banány a hrozno sa neodporúčajú, pretože králikom môžu veľmi zachutiť, následkom čoho môžu odmietať inú potravu.
Komerčne vyrábané pelety by sa mali podávať len ako malá časť králičej stravy. Nadmerné kŕmenie dospelých králikov peletami je častou príčinou obezity a mäkkej stolice (spôsobenej premnožením abnormálnych baktérií v gastrointestinálnom trakte), pretože pelety majú vo všeobecnosti nízky obsah vlákniny a vysoký obsah sacharidov.
Je ľahké prekrmovať králika peletami, pretože nespôsobujú pocit sýtosti tak ako seno. Pelety tiež nepodporujú normálne opotrebovanie zubov a nedostatok žuvania môže viesť k problémom so správaním. Nedostatok vody môže spôsobiť ochorenie močových ciest. V ideálnom prípade by pelety mali tvoriť maximálne 10 % králičej stravy.
Potraviny, ktorým by ste sa mali úplne vyhnúť sú tie s vysokým obsahom škrobu a mastné potraviny, ako je fazuľa, chlieb, obilniny, čokoláda, kukurica, orechy, ovos, hrach, rafinovaný cukor, semená, pšenica alebo akékoľvek iné obilniny. Zdravého králika tiež nie je potrebné kŕmiť vitamínmi alebo inými výživovými doplnkami, pretože ich pri správnom kŕmení budú konzumovať vo svojej strave.
Králiky potrebujú mať neprestajne k dispozícii čerstvú vodu a seno. Niektoré králiky uprednostňujú misky s vodou, iné zasa fľaše. Ak si vyberiete fľašu, nezabudnite ju skontrolovať, či nie je upchatá a denne ju plňte čistou vodou. Ak ponúkate králikovi vodu v miske, uistite sa, že ju králik nevyleje alebo nezašpiní výkalmi. Najlepšie je zvoliť ťažkú hlinenú misku alebo takú, ktorá sa dá pripevniť ku klietke.
KASTRÁCIA
Gravidita králika trvá približne 30 dní a priemerná veľkosť vrhu je 4 až 10 mláďat. Odporúča sa skorá kastrácia, aby sa znížila pravdepodobnosť smrteľnej rakoviny maternice u samíc. Kastrácia sa odporúča aj u samcov, aby sa znížila pravdepodobnosť značkovania teritória. Najlepší vek na vykastrovanie králika je 4-6 mesiacov, čo je tesne pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti. Králik by mal byť pred anestéziou vždy vyšetrený veterinárnym lekárom, aby sa uistil, že je zdravý a je bezpečné vykonať operáciu.
Kastrácia je chirurgické odstránenie maternice a vaječníkov a je obzvlášť dôležitá, pretože zabraňuje veľmi častému zhubnému nádoru u králikov, ktorý sa vyskytuje približne u 80 % nekastrovaných samíc starších ako 2 roky. Táto rakovina sa rýchlo šíri do iných orgánov a nedá sa liečiť. Medzi ďalšie ochorenia maternice patrí pyometra (maternica sa infikuje a naplní sa hnisom), aneurizmus maternice (krvná zrazenina v maternici) a endometritída (zapálená výstelka maternice). Kastrácia je tiež rozhodujúca v domácnosti, kde spolu žijú samec a samica, aby ste predišli nechceným vrhom.
U samcov králikov nenachádzame veľa bežných reprodukčných chorôb, avšak niektoré potenciálne problémy zahŕňajú abscesy semenníkov, hematómy (krvné zrazeniny) a rakovinu semenníkov. Samce králikov majú tiež tendenciu mať vo veku 8-18 mesiacov problémy s agresiou a môžu začať značkovať. Všetkým týmto problémom sa dá predísť vykastrovaním králika, čím sa chirurgicky odstránia semenníky.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
28.02.2023
Rutinné vyšetrenie stolice (koprologické vyšetrenie) slúži na to, aby sa zistilo, či sú v stolici zvieraťa prítomné črevné parazity - červy (hlístovce, pásomnice, škrkavky) a mikroskopické parazity (Giardia alebo kokcídie). Parazity nespôsobujú len črevné ochorenia, niektoré z nich môžu byť infekčné aj pre ľudí (háčkovce, škrkavky a Giardia).
Vajíčka parazitov žijúcich v čreve sa vylučujú stolicou a sú mikroskopickej veľkosti, preto sú voľným okom nepozorovateľné. Testovanie sa musí vykonať na čerstvej stolici. Stolicu zbierajte do zaváraninového skla alebo do odbernej skúmavky každý deň aspoň 5 dní (vajíčka sa vylučujú nepravidelne, preto je potrebné zbierať stolicu niekoľko dní po sebe), z každej kôpky odoberte veľkosť fazuľky. Zbernú nádobu je potrebné držať v chladničke.
Čerstvá vzorka stolice sa zmieša so špeciálnym roztokom a odstredí sa pri vysokej rýchlosti. Následne sa vzorka skúma pod mikroskopom, aby sa zistila prítomnosť vajíčok červov a iných mikroskopických parazitov.
Ako často by mala byť stolica vyšetrovaná?
Počas prvého roku života by šteniatka mali absolvovať niekoľko vyšetrení. Črevné červy sa u šteniatok vyskytujú veľmi často a môžu spôsobiť väčšie problémy u mladších psov, takže ich včasné odhalenie je dôležité. Bežné prípravky na odčervenie nemusia byť účinné na všetky druhy črevných parazitov, preto je vyšetrenie dôležité aj u šteniatok, ktoré sú pravidelne odčervované.
U dospelých psov by sa vyšetrenie malo vykonávať každých šesť mesiacov.
Aké komplikácie môžu spôsobiť črevné parazity?
Klinické príznaky infekcie črevnými parazitmi sa môžu výrazne líšiť v závislosti od parazita a celkového zdravotného stavu psa.
Škrkavky (Toxocara canis, Toxocara cati, Toxascaris leonina). Infekcie škrkavkami u dospelých psov sú často asymptomatické. U mladých psov alebo ťažko infikovaných dospelých psov môžu príznaky zahŕňať zvracanie, hnačku, stratu hmotnosti, matnú srsť. Larvy škrkaviek počas svojho životného cyklu migrujú cez pľúca, takže možno pozorovať kašeľ.
Háčikovce (Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala). Háčikovce sa usadia v stene čreva a sajú zo svojho hostiteľa krv. Preto je najvýznamnejším klinickým príznakom infekcie anémia, ktorá vedie k letargii, slabosti a bledým ďasnám. Bežne sa pozoruje aj strata hmotnosti a krvavá hnačka.
Tenkohlavce (Trichuris vulpis). Tenkohlavce často spôsobujú krvavé hnačky.
Pásomnice (Dipylidium caninum). Táto pásomnica je prenášaná blchou, preto je pri jej výskyte veľká pravdepodobnosť, že je pes napadnutý blchami. V stolici sú vylučované články pásomnice, čo sa prejavuje ako svrbivosť v okolí konečníka. To môžeme pozorovať ako sánkovanie psa po zemi, objaviť sa môže nechutenstvo a strata hmotnosti, aj keď infekcia je často bezpríznaková.
Giardia. Tento protozoálny parazit často spôsobuje silné vodnaté hnačky, ktoré môžu byť sprevádzané zvracaním a chudnutím. Hnačky nie sú pravidelné, striedajú sa obdobia hnačky s normálnou konzistenciou stolice.
Kokcídie. Hoci infekcia týmto protozoálnym parazitom je u zdravých dospelých zvierat často asymptomatická, u šteniat alebo oslabených zvierat môže spôsobiť hnačku.
Liečba a prevencia
Ak je v stolici pozitívny nález parazitov, veterinárny lekár odporučí vhodnú liečbu na ich odstránenie. V závislosti od druhu parazita môže liečba zahŕňať jednu alebo niekoľko dávok odčervovacieho prípravku vo forme pasty, tabliet, pipety alebo tekutého roztoku.
Najlepšou prevenciou je pravidelné odčervovanie. Odčervovacia schéma je nasledová:
| Prvé odčervenie | 14. deň po pôrode |
| Do 3 mesiacov veku | Každé dva týždne |
| Od 3 do 6 mesiacov veku | Raz do mesiaca |
| Od 6. mesiaca | Každé 3 mesiace |
| Dospelý pes | Každé 3 mesiace (4x ročne) alebo podľa potreby |
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
20.12.2022
Ochorenia zubov sú jedným z najčastejších ochorení, s ktorými sa veterinárni lekári stretávajú. Postihnutých je viac ako 80 % psov starších ako tri roky. Len málo psov vykazuje zjavné príznaky zubného ochorenia, takže je len na vás a vašom veterinárnom lekárovi, aby ste odhalili tento skrytý a často bolestivý stav.
Ochorenia zubov psov a ľudí sú rovnaké, alebo vo väčšine prípadov podobné. Zatiaľ čo najčastejším zubným ochorením u ľudí je zubný, u psov je to ochorenie parodontu (parodontitída). U psov je zubný kaz zriedkavý a predstavuje menej ako 10 % všetkých problémov týkajúcich sa zubov.
PERIODONTÁLNE OCHORENIE (PARODONTITÍDA)
Parodontitída je termín používaný na opis infekcie a súvisiaceho zápalu parodontu (tkaniva obklopujúceho zub). Konkrétne ide o štyri tkanivá, ktoré tvoria parodont - ďasno, cement (pokrýva povrch koreňa), periodontálne väzivo (väzivo pripevňujúce koreň zuba ku kosti) a alveolárna kosť. Ochorenia parodontu začínajú zápalom ďasien a ak sa neliečia, infekcia sa často šíri hlbšie do zubnej jamky a ničí alveolárnu kosť. V konečnom dôsledku sa zub uvoľní a môže časom vypadnúť. Odhaduje sa, že viac ako dve tretiny psov starších ako tri roky trpia určitým stupňom parodontitídy, čo z neho robí najčastejšie ochorenie postihujúce psov.
ZUBNÝ KAMEŇ
Ústna dutina je domovom tisícov baktérií. Keď sa tieto baktérie množia na povrchu zuba, vytvárajú neviditeľnú vrstvu nazývanú plak a organizujú sa do biofilmu. Veľmi zjednodušene povedané, biofilm je súbor baktérií štruktúrovaných takým spôsobom, aby boli veľmi odolné voči odstráneniu a ťažko dostupné pre antibiotiká. Časť tohto plaku je prirodzene odstránená jazykom psa a žuvacími návykmi. Ak sa tento plak pravidelne neodstraňuje, zhustne a mineralizuje sa, čo vedie k vzniku zubného kameňa. Zubný kameň je drsný materiál, ktorý priťahuje viac plaku, aby sa „prilepil“ na povrch zubov. Baktérie plaku, ktoré sa dostanú do kontaktu s ďasnami môžu spôsobiť zápal ďasien (gingivitída). Gingivitída je vždy prvým štádiom ochorenia parodontu a je to jediné skutočne reverzibilné (zvratné) štádium.
Rýchlosť, akou sa plak mineralizuje, je u psov veľmi individuálna. Najlepším spôsobom, ako zabrániť tvorbe zubného kameňa, je každodenné čistenie zubov pomocou zubnej pasty a kefky, ktorá je špeciálne vyvinutá pre psov a je určená na prehltnutie. Bohužiaľ, aj keď je to najlepšia forma kontroly plaku, väčšina majiteľov psov čistenie zubov nepraktizuje.
Špeciálne žuvacie hračky a pochúťky pre psov môžu tiež pomôcť znížiť alebo oddialiť tvorbu plaku a zubného kameňa. Niektoré krmivá pre domáce zvieratá boli špeciálne formulované ako dentálne diéty, ktoré mechanicky alebo chemicky pomáhajú pri odstraňovaní plaku. K dispozícii sú aj roztoky do vody alebo roztoky na potieranie zubov.
Odstránenie zubného kameňa
Keď sa zubný kameň vytvorí, bude ho potrebné odstrániť v ľahkej celkovej anestéze, pretože nahromadený zubný kameň sa už nedá odstrániť čistením, roztokmi ani diétou. Ak je psík starší, váš veterinárny lekár vykoná predanestetické krvné vyšetrenie, aby sa uistil, že je funkcia obličiek a pečene v norme. Bežné čistenie zubov zahŕňa dôkladné zubné vyšetrenie, po ktorom nasleduje odstránenie zubného kameňa na zuboch aj pod líniou ďasien a leštenie zubov špeciálnou pastou, ktorá zabraňuje zubnému kameňu ľahko sa na povrchu zuba znova usadiť. Uvoľnené zuby sa vytrhnú, pretože psíkovi spôsobujú bolesť a často sa pridruží aj bakteriálna infekcia.
CHÝBAJÚCI ZUB
Medzi možné príčiny chýbajúceho zuba patrí vrodená absencia (zub sa nevytvoril), neprerezanie zubu (zub prítomný pod líniou ďasna, ale nevystúpil na povrch) alebo defekty/malformácie zubov. Niektoré plemená su viac náchylné na neprerezanie zubov, najmä malé plemená ako maltézsky psík a plemená, ktoré majú skrátenú, sploštenú hlavu (brachycefalické plemená ako mops, buldoček). Mali by sa urobiť röntgenové snímky všetkých oblastí, kde zuby chýbajú. Ak sú neprerezané zuby objavené v ranom veku (ideálne pred prvým rokom života), keď je ešte prítomný erupčný potenciál, môže sa vykonať operácia ďasna, aby sa podporilo prerezávanie zubov. V prípade neprerezaných zubov u zvierat starších ako jeden rok sa odporúča chirurgické vyšetrenie a extrakcia. Poškodené zuby, ktoré nie sú odstránené, môžu prispieť k tvorbe zubnej cysty. Tieto cysty môžu rásť a spôsobiť poškodenie iných zubov a okolitej kosti. Ak sa vytvorí cysta, liečba zahŕňa chirurgické odstránenie zasiahnutého zuba a cystickej výstelky.
ZLOMENINY ZUBOV
Existujú dva typy zlomenín zubov, ktoré zahŕňajú korunku zuba - nekomplikované zlomeniny odhaľujú citlivý dentín, komplikované zlomeniny korunky zahŕňajú nielen dentín, ale siahajú ešte hlbšie a odhaľujú dreň, ktorá obsahuje nervy a krvné cievy. K väčšine zlomenín zubov dochádza, keď psy žuvajú príliš tvrdé predmety, ako sú kocky ľadu, kosti, parohy a konské či prasacie kopytá. Ak je zubná dreň obnažená, jedinou možnosťou liečby je terapia koreňového kanálika alebo extrakcia zuba. Ponechať zub bez ošetrenia sa neodporúča, pretože infekcia sa dostane priamo cez miesto zlomeniny a pravdepodobne sa vyskytne závažnejšia infekcia.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
10.12.2022
