Ak pes zrazu trepe hlavou a jeho ušnica je na dotyk hrubá, opuchnutá a hubovitá, pravdepodobne ide o hematóm ušnice, ktorý treba riešiť hneď.
Hematóm je výron krvi z ciev do hlbších tkanív a podkožia. Pri hematóme ušnice sa krv nahromadí priamo v ušnom laloku a ucho preto stratí svoj obvyklý tvar. Najčastejšie postihuje psy s visiacimi ušami, u ktorých je ušnica pri trasení hlavou najviac namáhaná.
V článku sa dozviete, prečo hematóm vzniká, ako prebieha jeho liečba a prečo sa neodporúča čakať, či opuch ustúpi sám.
Vonkajšie ucho má na oboch stranách vrstvu kože a medzi nimi sa nachádza chrupavka. Tesne pod kožou prebiehajú krvné cievy. Keď niečo podráždi zvukovod, pes zareaguje škrabaním alebo trasením hlavou. Nadmerné alebo prudké trasenie poruší jednu či viac ciev a krv začne zatekať do priestoru medzi ušnou chrupavkou a kožou na vnútornom povrchu ucha.
K porušeniu ciev môže dôjsť aj pri úraze hlavy. Podstatné je, že samotný hematóm je zvyčajne len následok a nie prvotná príčina.
Väčšina psov, u ktorých hematóm vznikne, má základné ochorenie, ktoré spôsobuje nadmerné škrabanie a trasenie hlavou.
Zápal alebo infekcia ucha, najčastejšia príčina vôbec
Alergia, ktorá dráždi kožu zvukovodu
Rana po uhryznutí alebo iné poranenie ušnice
Cudzie teleso v ušnom kanáliku, napríklad kliešť alebo osina
Poruchy krvácania a zrážania krvi, kde hematóm vznikne aj bez úrazu
Ak psovi pravidelne kontrolujete uši, mnohé z týchto príčin odhalíte skôr, než dospejú k hematómu. Ako na to, ukazuje článok o čistení uší psov a mačiek. Pri kliešťoch pomôže prehľad o ochrane pred kliešťami, ako aj pomôcky na odstránenie kliešťov.
Typické sú tri znaky súčasne. Ušnica je výrazne zhrubnutá a opuchnutá, na dotyk pôsobí hubovito až vodnato a pes na manipuláciu s uchom reaguje bolestivo. Často k tomu pridáva neustále trasenie hlavou, škrabanie a otieranie hlavy o nábytok.
Nikdy opuchnuté ucho neprepichujte a nevytláčajte doma. Bez odstránenia dutiny sa krv nahromadí znova a hrozí zavlečenie infekcie.
Najpreferovanejším spôsobom liečby je chirurgický zákrok v celkovej anestézii. Konkrétna technika sa líši podľa okolností a preferencií veterinárneho lekára, vždy však zahŕňa tieto kroky.
Odstránenie krvi. Koža na hematóme sa nareže a nahromadená krv sa vytlačí von.
Odstránenie dutiny. Dosiahne sa umiestnením série stehov, ktoré prechádzajú cez celý ušný lalok a držia obe vrstvy kože pevne na chrupavke.
Stabilizácia ušnice. Trasenie hlavou by v tejto fáze spôsobilo ďalšie poškodenie, preto sa ucho najčastejšie priviaže obväzom k hlave.
Ak sa zistí základná príčina, napríklad infekcia, alergia alebo cudzie teleso, lieči sa po odstránení hematómu. Práve tento krok rozhoduje o tom, či sa problém nezopakuje.
Pred anestéziou veterinár zvyčajne odoberá krv, o dôvodoch sa dočítate v článku krvný obraz pred anestéziou.
Stehy sa odstraňujú po 5 až 10 dňoch podľa rýchlosti hojenia. Ak je prítomná infekcia, veterinárny lekár predpíše lieky a odporučí opätovnú kontrolu zvukovodu, aby sa potvrdilo, že je infekcia zvládnutá. V opačnom prípade môže vzniknúť ďalší hematóm.
Doma je najdôležitejšie zabrániť psovi v škrabaní. Pomôžu pooperačné goliere a košieľky, na fixáciu obväzu poslúžia bandáže a obväzy.
Na následnú hygienu zvukovodu sa používajú čističe uší, napríklad Otofin, Epi-Otic III, prípadne Aurisept Tris-EDTA. Ďalšie prípravky nájdete v kategórii starostlivosť o uši.
Neliečený hematóm sa môže z časti vstrebať, nakoniec sa však zmení na väzivo a to vedie k trvalej deformácii ucha. Ušnica sa zvráska a zhrubne, čo je stav známy ako karfiolové ucho.
Ušné hematómy sú navyše veľmi bolestivé, preto by sa v záujme blaha psa mali liečiť okamžite. Odklad neprináša nič, len bolesť a väčšiu pravdepodobnosť trvalej zmeny tvaru ucha.
Kontrolujte psovi uši aspoň raz týždenne, u plemien s visiacimi ušami častejšie
Zápal ucha riešte hneď na začiatku, nie až keď sa pes škrabe do krvi
Po prechádzkach vo vysokej tráve skontrolujte zvukovod na osiny a kliešte
Pri opakovaných zápaloch nechajte vyšetriť možnú alergiu
Nikdy nepodávajte psovi humánne lieky proti bolesti, viac o otrave aspirínom a ibuprofénom
Spravidla nie. Krv sa môže čiastočne vstrebať, dutina však zostáva a naplní sa znova. Bez zákroku sa tkanivo nakoniec premení na väzivo a ucho ostane deformované.
Áno, patrí medzi výrazne bolestivé stavy. Pes preto nemusí dovoliť dotyk hlavy a môže sa brániť aj pri bežnom pohladení.
Psy s visiacimi ušami a psy s opakovanými zápalmi či alergiami. Zvýšené riziko majú aj plemená so zvýšenou tvorbou ušného mazu a jedinci s poruchou zrážania krvi.
Môže, je to však podstatne zriedkavejšie ako u psov s visiacimi ušami. Príčiny sú podobné, najčastejšie zápal ucha alebo poranenie.
Stehy sa odstraňujú po 5 až 10 dňoch. Úplné doznenie opuchu a návrat k bežnému režimu trvá zvyčajne o niekoľko dní dlhšie, podľa toho, ako sa hojí základná príčina.
Hrubá, opuchnutá a hubovitá ušnica je typickým znakom hematómu
Najčastejšou príčinou je zápal ucha, alergia alebo cudzie teleso, ktoré vedie k treseniu hlavou
Riešením je chirurgický zákrok v celkovej anestézii a súčasná liečba príčiny
Stehy sa odstraňujú po 5 až 10 dňoch
Neliečený hematóm vedie k trvalej deformácii ucha
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Článok má informatívny charakter a nenahrádza vyšetrenie u veterinárneho lekára. Pri opuchnutej ušnici objednajte psa na vyšetrenie čo najskôr.
Aj drobná trhlina v pazúre môže byť neznesiteľne bolestivá a krvácanie, ktoré ju sprevádza, celú situáciu ešte komplikuje.
Psy si pazúry lámu tým, že sa zachytia o koberec, látku alebo korene stromov. U starších psov sú pazúry často suché a krehké, takže sa lámu veľmi ľahko, a dlhšie pazúry sa zachytávajú podstatne viac ako krátke. Zlomený pazúr bolí a krváca bez ohľadu na príčinu, takže si vyžaduje okamžitú pozornosť.
Nižšie nájdete päť krokov prvej pomoci, vysvetlenie, prečo je poranenie také bolestivé, a rady, ako mu do budúcnosti predísť.
Pazúr psa má vnútri lôžko s krvnými cievami a nervami, ktoré je pokryté vrstvou tvrdého keratínu. Keratín tieto citlivé štruktúry obklopuje a chráni ich.
Cievy a nervy sú živé tkanivo, keratín nie. Práve preto strihanie špičky pazúra psa nebolí, no obnaženie lôžka je veľmi nepríjemné. Pri zlomenine sa lôžko odhalí a bolí pri každom kroku.
Na každej prednej nohe sa zvyčajne nachádza 5 prstov a na každej zadnej 4 prsty. Niektoré psy majú vyššie na nohe umiestnený ďalší prst, nazývaný vlčí pazúr, ktorý ľudia hľadajú aj ako piaty pazúr.
Pes, ktorý sa dostatočne pohybuje vonku, si pazúry obvykle sám obrúsi. U malých plemien a seniorov však pazúriky zvyknú prerastať. Vlčí pazúr sa navyše nedotýka zeme, takže si ho pes obrúsiť nedokáže a často prerastie alebo sa zlomí. Ak má pes dlhú srsť, vlčí pazúr môže ostať nepovšimnutý a prerastie až do lôžka, čo je pre psa veľmi bolestivé.
Ak pes zavýja od bolesti, zrazu začne krívať alebo drží labku hore, skontrolujte pazúry a postupujte takto.
Požiadajte niekoho, aby psa držal, kým vy ošetríte pazúr. Pamätajte, že aj to najmilšie zviera môže pri bolesti hrýzť, preto psovi nasaďte náhubok, ak ho máte poruke. Vhodný typ vyberiete v kategórii náhubky pre psy.
Labku zabaľte do gázy alebo menšieho uteráka a na poranený prst vyvíjajte tlak. Krvácanie sa zvyčajne zastaví do 5 až 10 minút. Dobre poslúži skladaná obväzová gáza.
Najlepšou pomôckou je manganistan draselný, teda hypermangán. Naberte ho na navlhčenú vatovú tyčinku a priložte ku krvácajúcemu pazúriku.
Ak sa voľná časť nedá ľahko odstrániť, nesnažte sa ju odtrhnúť silou. Zájdite so psom k veterinárnemu lekárovi a labku nechajte počas cesty zabalenú.
Veterinárny lekár môže na obnažené lôžko aplikovať antibiotickú masť alebo prášok a nohu obviazať, aby zabránil kontaminácii a minimalizoval ďalšie krvácanie. Odporučiť môže aj perorálne alebo injekčné antibiotikum.
Keďže lôžko pazúra je pripevnené ku kosti, prevencia infekcie je mimoriadne dôležitá. Infekcie kostí sú vážnym problémom a na ich liečbu sú účinné len niektoré antibiotiká. Labku treba pozorne sledovať, preto veterinár naplánuje kontrolu, na ktorej pazúr preskúma a obväz odstráni alebo vymení.
Na domácu starostlivosť poslúžia prípravky na hojenie rán a dezinfekciu, prípadne bandáže a obväzy.
Bez keratínovej časti, ktorá lôžko chráni, je citlivé živé tkanivo vrátane ciev a nervov obnažené a bolestivé. Veterinárny lekár môže na niekoľko dní predpísať lieky proti bolesti, aby sa pes cítil pohodlnejšie.
Nikdy nepodávajte psovi humánne lieky proti bolesti. Aspirín ani ibuprofén pes nemetabolizuje ako človek a hrozí otrava. Podrobnosti nájdete v článku o otrave aspirínom a ibuprofénom u psov.
Väčšinu drobných zlomenín zvládnete doma, tieto situácie však patria do rúk veterinára.
Krvácanie neustane ani po 10 až 15 minútach tlaku
Voľná časť pazúra drží a nedá sa ľahko odstrániť
Lôžko je viditeľne obnažené alebo znečistené
Pes na labku vôbec nestúpi alebo labka opuchne
Zlomený je vlčí pazúr, ktorý je prerastený do lôžka
Objaví sa hnis, zápach alebo pes má teplotu
Aby ste sa nepríjemnostiam so zlomeným pazúrom vyhli, pravidelne pazúry skracujte. Ak neviete ako na to, alebo má pes čierne pazúry, kde nevidno cievku, požiadajte veterinárneho lekára, aby vám správnu techniku strihania predviedol. Ak sa na to necítite, nechajte pazúriky skracovať priamo u veterinára alebo v salóne.
Doma sa vyplatí mať kvalitné kliešte na pazúry, napríklad gilotínové kliešte na pazúry, prípadne si vybrať z celej kategórie kliešte a nožnice na pazúry. Viac o pravidelnej starostlivosti nájdete v článku starostlivosť o pazúre, prípadne v kategórii starostlivosť o labky.
Pri každom strihaní skontrolujte aj vlčí pazúr, ktorý sa najčastejšie prehliadne, hlavne u psov s dlhšou srsťou.
Pri správnom tlaku sa krvácanie zvyčajne zastaví do 5 až 10 minút. Ak trvá dlhšie alebo sa po uvoľnení obnoví, kontaktujte veterinára.
Ak visí len malá voľná časť a dá sa odstrániť bez sily, áno. Ak drží pevne alebo je zlomený nízko pri lôžku, prenechajte to na veterinára, pretože zákrok je bolestivý a hrozí ďalšie poranenie.
Obnažené lôžko sa prekryje novým tkanivom rádovo v priebehu dní, plné dorastenie pazúra však trvá týždne až mesiace. Kľúčové je udržať miesto čisté a chrániť ho pred infekciou.
Piaty pazúr, teda vlčí pazúr, sa nedotýka zeme, takže sa neobrusuje. Prerastá, stáča sa a ľahko sa zachytí o látku či trávu, preto sa láme najčastejšie.
Závisí od pohybu a povrchu, po ktorom pes chodí. Psy, ktoré sa hýbu prevažne po tvrdom povrchu, si pazúry obrúsia samé. U malých plemien, seniorov a psov s bytovým režimom sa kontrola vyplatí približne raz mesačne.
Lôžko pazúra obsahuje cievy a nervy, preto je zlomenina veľmi bolestivá
Krvácanie zastavíte tlakom cez gázu, obvykle do 5 až 10 minút
Voľnú časť neodtrhávajte silou, radšej zabaľte labku a vyhľadajte veterinára
Lôžko je pripevnené ku kosti, takže prevencia infekcie je zásadná
Humánne lieky proti bolesti sú pre psa nebezpečné
Najlepšou prevenciou je pravidelné strihanie vrátane vlčieho pazúra
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Článok má informatívny charakter a nenahrádza vyšetrenie u veterinárneho lekára. Pri poranení pazúra s obnaženým lôžkom vyhľadajte veterinárnu pomoc.
Nikdy nepodávajte psovi humánne lieky bez konzultácie s veterinárnym lekárom. Aspirín a ibuprofén patria medzi najčastejšie príčiny otravy liekmi u psov na Slovensku. Ak váš pes práve zjedol tabletku, volajte veterinára okamžite – nečakajte, kým sa objavia príznaky.
Otrava aspirínom u psov vzniká prekvapivo ľahko. Nejde len o situáciu, keď sa pes dostane k rozsypanému blistru – veľká časť prípadov sa deje preto, že majiteľ v dobrej viere podá psovi tabletku na bolesť z vlastnej domácej lekárničky. Pes však nemetabolizuje nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) ako človek, a bezpečné rozpätie medzi účinnou a toxickou dávkou je u neho veľmi úzke.
V tomto článku sa dozviete, aká dávka je pre psa nebezpečná, aké sú prvé príznaky otravy, čo robiť v prvých minútach a ako otrave predísť.
Aspirín (kyselina acetylsalicylová, ASA) a ibuprofén (u nás najčastejšie pod názvami Ibalgin, Nurofen, Brufen, Ibuprofen) tlmia bolesť a zápal tým, že blokujú enzýmy cyklooxygenázy. Problém je, že tie isté enzýmy chránia sliznicu žalúdka, udržiavajú prietok krvi obličkami a podieľajú sa na zrážaní krvi.
U psa preto rovnaká látka, ktorá človeku uľaví od bolesti hlavy, spôsobí:
poškodenie a vredy na sliznici žalúdka a čriev,
zníženie prietoku krvi obličkami a ich poškodenie,
zhoršenú zrážanlivosť krvi,
pri vyšších dávkach poškodenie pečene a poruchy nervového systému.
Ibuprofén je navyše zradný tým, že sa recykluje. Po vstrebaní sa vylúči žlčou do čreva, odkiaľ sa opakovane vstrebáva (enterohepatálny cyklus). Účinok otravy sa tým predlžuje na desiatky hodín, aj keď pes zjedol tabletku len raz.
Vyššie riziko majú:
šteňatá a staré psy,
psy s ochorením obličiek alebo pečene,
psy s poruchou zrážania krvi,
psy, ktoré už dostávajú kortikoidy alebo iné NSAID (napr. predpísaný meloxikam, karprofén) – kombinácia riziko násobí,
veľmi malé rasy, kde aj zlomok tabletky znamená vysokú dávku na kilogram.
Toxicita sa vždy počíta na kilogram hmotnosti, preto je rovnaká tabletka pre čivavu niečo úplne iné než pre nemeckého ovčiaka.
Liek | Bežná tabletka | Prvé príznaky u psa s hmotnosťou 10 kg už pri |
|---|---|---|
Aspirín (ASA) | 500 mg | polovica tabletky |
Ibuprofén | 200 mg | polovica tabletky |
(Uvedené hodnoty sú orientačné. Skutočná citlivosť závisí od veku, zdravotného stavu a ďalších liekov – pred publikovaním nechať potvrdiť veterinárnym lekárom.)
Prakticky to znamená, že jedna jediná tabletka z domácej lekárničky môže malému psovi spôsobiť vredy na žalúdku. Otrava môže vzniknúť aj pri opakovanom podávaní menších dávok – tzv. chronická expozícia, ktorá je o to nebezpečnejšia, že majiteľ o riziku vôbec nevie.
Aspirín je len jednou zo skupiny látok nazývaných salicyláty a otravu môže vyvolať každá z nich. Okrem liekov na bolesť ich nájdete v:
prípravkoch proti bolesti a zápalu vrátane kombinovaných (s paracetamolom, kofeínom, opioidmi, antihistaminikami),
prípravkoch na tráviace ťažkosti typu Pepto-Bismol,
opaľovacích krémoch a balzamoch na pery,
kozmetike na pleť a vlasy, zubných pastách,
prípravkoch na odstraňovanie bradavíc a mazoľov,
masážnych a hrejivých krémoch, oleji zo zimozelene (wintergreen).
Pes, ktorý olíže majiteľovi nohu potretú hrejivým gélom, alebo prehryzne tubu opaľovacieho krému, sa môže dostať k prekvapivo vysokej dávke.
Pes nemusí prvé hodiny vyzerať nijako zvláštne. To je hlavný dôvod, prečo sa čaká príliš dlho. Príznaky závisia od dávky a od toho, ktorý liek pes zjedol.
znížená chuť do jedla alebo úplné odmietanie potravy,
zvracanie, niekedy s prímesou krvi alebo natrávenej krvi (vzhľad kávovej usadeniny),
bolesť brucha – pes zaujíma „modliacu” polohu, nechce sa dotýkať,
hnačka,
tmavá, dechtovitá stolica (meléna) – znamená krvácanie do žalúdka či čriev,
zvýšené slinenie.
bledé až biele ďasná,
výrazná slabosť, apatia, nezáujem o okolie,
zrýchlený tep.
zvýšená frekvencia dýchania, dychčanie,
vysoká telesná teplota,
kolísavá, neistá chôdza (ataxia),
triaška, záchvaty, dezorientácia,
znížené alebo úplne chýbajúce močenie (poškodenie obličiek),
žlté sfarbenie slizníc (poškodenie pečene),
kóma a smrť.
Ak spozorujete čo i len jeden z týchto príznakov a existuje možnosť, že sa pes dostal k liekom, ide o akútnu situáciu.
Zabezpečte, aby pes nezjedol viac. Odstráňte zvyšok balenia, spočítajte chýbajúce tablety.
Zistite tri údaje: aký liek, koľko miligramov, kedy približne. Tieto informácie rozhodujú o postupe viac než čokoľvek iné.
Okamžite volajte veterinára alebo najbližšiu veterinárnu pohotovosť. Volajte aj vtedy, keď je pes úplne v poriadku.
Odfoťte alebo si vezmite obal lieku so sebou.
Nevyvolávajte zvracanie sami a nepodávajte aktívne uhlie z vlastnej iniciatívy. Nesprávne podané uhlie sa môže dostať do pľúc alebo vyvolať život ohrozujúci nárast sodíka v krvi.
Nepodávajte mlieko, olej ani iné „domáce protijedy”. Zdržíte tým odbornú pomoc.
Čím skôr sa pes dostane k veterinárovi, tým menšia je pravdepodobnosť trvalého poškodenia orgánov.
Väčšina prípadov sa potvrdí kombináciou anamnézy (známy alebo predpokladaný kontakt s liekom) a typických príznakov. Veterinár k tomu doplní:
odber krvi na zhodnotenie funkcie obličiek a pečene, elektrolytov a krvného obrazu,
testy zrážania krvi,
vyšetrenie acidobázickej rovnováhy (pri otrave salicylátmi býva krv okyslená),
podľa potreby ultrazvuk brucha alebo endoskopické zhodnotenie sliznice.
Na otravu aspirínom neexistuje protilátka. Účinnosť liečby preto stojí na rýchlosti a na podpornej terapii.
Vyvolanie zvracania – má význam len pri požití v priebehu niekoľkých hodín a robí ho výlučne veterinár.
Aktívne uhlie – viaže toxín v tráviacom trakte, pri ibuproféne sa často podáva opakovane, aby prerušil jeho recykláciu.
Infúzna terapia – chráni obličky a pomáha vylučovaniu toxínu.
Ochrana žalúdka – inhibítory protónovej pumpy, sukralfát, antacidá.
Lieky proti nevoľnosti a analgetiká bezpečné pre psy.
Acetylcysteín – podáva sa pri otrave ibuproféne na ochranu pečene.
Hospitalizácia – pri vyšších dávkach nevyhnutná, často 2 až 5 dní.
Kyslíková terapia alebo transfúzia krvi – ak vznikne anémia z krvácania.
Antikonvulzíva a myorelaxanciá – pri záchvatoch a triaške.
Po zvládnutí akútnej fázy sa zvyčajne pokračuje niekoľko dní až týždňov:
lieky na ochranu žalúdočnej sliznice,
šetriaca diéta a postupný návrat k bežnému krmivu,
kontrolné odbery krvi pri vyšších dávkach alebo chronickej expozícii,
pokračujúca infúzna terapia pri poškodení obličiek,
hepatoprotektíva pri poškodení pečene.
Podľa závažnosti môže monitorovanie trvať niekoľko dní až niekoľko mesiacov.
Lieky skladujte v zatvorenej skrinke, nie na nočnom stolíku ani v kabelke položenej na zemi.
Nikdy nedávkujte psovi liek určený pre ľudí – ani „len raz”, ani „len pol tabletky”.
Ak pes trpí bolesťou, požiadajte veterinára o analgetikum určené pre psy. Bezpečné a účinné prípravky existujú a sú lacnejšie než liečba otravy.
Pri chronickej bolesti (artróza, dysplázia) sa poraďte o doplnkoch na podporu pohybového aparátu a dlhodobej liečbe.
Upozornite všetkých členov domácnosti, vrátane starších rodičov a detí, že psovi sa nedávajú „ľudské” tabletky.
Nie, nie bez výslovného pokynu veterinára. Aspirín má u psov veľmi úzke bezpečné rozpätie a už jedna tabletka môže spôsobiť vredy na žalúdku. Veterinár vie predpísať analgetikum vyvinuté pre psy.
V praxi áno. Ibuprofén sa v tele psa recykluje, čím sa jeho účinok predlžuje, a toxický je už v nízkych dávkach. Patrí k najčastejším príčinám akútneho poškodenia obličiek z liekov u psov.
Nie. Paracetamol je pre psy takisto toxický – poškodzuje pečeň a červené krvinky – a pre mačky je smrteľný už v minimálnych dávkach. Nie je to bezpečná náhrada.
Tráviace príznaky sa najčastejšie objavia do 2 až 12 hodín, poškodenie obličiek sa však môže prejaviť až po 12 – 72 hodinách. Preto sa čaká na kontrolné odbery krvi aj u psa, ktorý pôsobí zdravo.
Áno. Absencia príznakov v prvých hodinách nič nevylučuje a dekontaminácia je účinná len v úzkom časovom okne.
Áno. Veterinárne NSAID (napr. karprofén, meloxikam, firokoxib) sú vyvinuté pre psí metabolizmus a podávajú sa na predpis vo dávke prepočítanej na hmotnosť. Nikdy ich nekombinujte s humánnymi liekmi.
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Hovorí sa, že psy vidia iba čiernobielo. Nie je to pravda – a rozdiel medzi psím a ľudským zrakom je zaujímavejší, než sa zdá.
Psy farby vidia, ale menej než človek. Rozoznávajú predovšetkým modrú a žltú. Červená a zelená im splývajú do odtieňov hnedej, šedej a žltkastej. Ich videnie sa nazýva dichromatické a najviac sa podobá zraku človeka s červeno-zelenou farboslepotou. Zato v tme a pri detekcii pohybu psy človeka jednoznačne prekonávajú.
Za vnímanie obrazu sú zodpovedné svetlocitlivé bunky na sietnici oka. Existujú dva hlavné typy:
Tyčinky – rozlišujú úroveň svetla a pohyb. Fungujú aj pri veľmi slabom osvetlení.
Čapíky – rozlišujú farby. Potrebujú viac svetla.
Ľudské oko má tri typy čapíkov, ktoré zaznamenávajú kombinácie červenej, modrej a zelenej. Z nich mozog skladá celé farebné spektrum, ktoré poznáme – ide o trichromatické videnie.
Pes má len dva typy čapíkov. Chýba mu receptor pre dlhé vlnové dĺžky, teda pre červenú. Výsledkom je dichromatické videnie postavené na dvoch farbách: modrej a žltej.
Zároveň platí opačný pomer u tyčiniek: pes ich má v sietnici výrazne viac než človek. Práve preto je jeho zrak lepšie prispôsobený na súmrak, úsvit a na zachytenie pohybu.
Farba v skutočnosti | Ako ju vidí pes |
|---|---|
Modrá | modrá – vidí ju veľmi dobre a spoľahlivo |
Fialová | rovnako ako modrú (nerozlíši ich) |
Žltá | žltá – dobre viditeľná |
Oranžová | žltkastá |
Zelená | žltkastá až špinavo béžová |
Červená | hnedošedá až tmavá, takmer čierna |
Prakticky to znamená, že červená alebo oranžová loptička na zelenom trávniku je pre psa takmer neviditeľná – splýva s pozadím. Pes ju nájde nosom, nie očami. Modrá hračka na zelenej tráve je pre neho naopak výrazná a ľahko sledovateľná.
Farbosleposť je označenie pre zmenu schopnosti vnímať farby. U ľudí závisí jej typ od toho, ktorý farebný receptor chýba alebo je poškodený. Rozlišujeme dva základné typy:
červeno-zelená farbosleposť – neschopnosť odlíšiť červenú od zelenej,
modro-žltá farbosleposť – neschopnosť odlíšiť modrú od žltej.
Pes nie je „farboslepý” v zmysle choroby. Jeho normálny zrak je od prírody dichromatický a najviac sa podobá videniu človeka s červeno-zelenou farboslepotou.
Psy majú oči posadené viac po stranách hlavy, čo im dáva výrazne širší rozsah periférneho videnia než máme my. Vidia teda viac naraz, bez toho, aby otočili hlavu.
Pod sietnicou majú psy vrstvu reflexných buniek nazývanú tapetum lucidum. Odráža svetlo späť na sietnicu a zdvojnásobuje tak jeho využitie. Je to tá istá vrstva, ktorá spôsobuje efekt „svietiacich očí” na fotografiách s bleskom.
Kombinácia veľkého počtu tyčiniek, maximálne rozšírených zreničiek a tapetum lucidum znamená, že pes vidí za súmraku a na úsvite podstatne lepšie než človek. V absolútnej tme však nevidí ani on.
Vďaka prevahe tyčiniek pes spoľahlivo zaznamená aj drobný pohyb na veľkú vzdialenosť. Toto je evolučné dedičstvo loveckého predátora – a dôvod, prečo si všimne mačku na konci ulice, ktorú vy nevidíte.
Ostrosť videnia. Predmet, ktorý vy z určitej vzdialenosti vidíte ostro, môže byť pre psa rozmazaný.
Blízke predmety. Pes vidí ostro predmety vzdialené aspoň 30 až 50 cm od očí. Bližšie objekty sú neostré – človek zaostrí už na približne 25 cm.
Citlivosť na jas. Psy sú menej citlivé na zmeny jasu, farby vnímajú menej sýto a živo.
Hĺbkové vnímanie. Za širšie periférne videnie platia menším prekryvom polí obidvoch očí, teda slabším priestorovým vnímaním.
Ak vášmu psovi neustále „uniká” hodená loptička, pravdepodobne nie je nemotorný – len ju nevidí.
Voľte modré a žlté hračky. Sú pre psa najkontrastnejšie voči zelenej tráve aj hnedej hline.
Vyhýbajte sa červeným a oranžovým aportovacím predmetom na trávniku.
Pri výcviku aportu používajte kontrast, nie „výraznú” farbu z ľudského pohľadu.
Pohyb je pre psa výraznejší signál než farba – hodený predmet nájde ľahšie než ležiaci.
Ak máte obavy o zrak vášho psa alebo si všimnete, že má problémy s videním, navštívte veterinárneho lekára.
Postupná strata zraku je u starnúceho psa rovnako bežná ako u človeka. Pozor si však treba dávať na:
náhle zmeny v orientácii, narážanie do predmetov,
zmenu farby alebo zákal oka,
zväčšené zreničky, ktoré nereagujú na svetlo,
červenanie, slzenie, výtok alebo žmúrenie,
neochotu vychádzať v tme alebo naopak za svetla.
Akúkoľvek náhlu zmenu zraku by mal veterinár vyhodnotiť čo najskôr – pri niektorých ochoreniach (glaukóm, odlúpenie sietnice) sa počíta na hodiny.
Nie. Ide o rozšírený mýtus. Psy majú dichromatické videnie a rozoznávajú modrú a žltú, len im chýba receptor pre červenú.
Nie tak, ako ju vidíme my. Červená sa psovi javí ako hnedošedá až takmer čierna, preto červené predmety na tmavom podklade prakticky nerozlíši.
Podstatne lepšie než ľudia, no nie v úplnej tme. Za to vďačia tapetum lucidum a vysokému počtu tyčiniek v sietnici.
Modré a žlté. Sú pre psa najlepšie viditeľné a najviac kontrastujú s trávou a zemou.
Podobne, ale nie identicky. Mačky sú takisto dichromatické, ich vnímanie je posunuté a v tme vidia ešte lepšie než psy.
Áno. U starších psov je bežný postupný pokles ostrosti a zákal čočky. Náhla zmena je však vždy dôvodom na vyšetrenie.
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Mačka žije v ľudských domácnostiach takmer desaťtisíc rokov, a aj tak o nej stále zisťujeme nové veci. Vybrali sme 15 overených zaujímavostí o mačkách – od svetových rekordov až po fakty, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie vášho maca.
Dlho sa predpokladalo, že mačku domestikovali ako prví Egypťania. V roku 2004 však francúzski archeológovia objavili na Cypre 9 500 rokov starý mačací hrob – mačka v ňom bola pochovaná spolu s človekom, čo posunulo históriu ich spolužitia o tisícročia dozadu.
Ryšavý mramorovaný kocúr menom Stubbs bol dvadsať rokov starostom Talkeetny, malého mesta na Aljaške. Zákonodarnú moc síce nemal, no miestni aj turisti ho milovali. Každé popoludnie chodil do neďalekej reštaurácie, kde z vínového pohára popíjal vodu obohatenú o catnip. Stubbs zomrel v roku 2017 vo veku 20 rokov.
Najdlhšou mačkou na svete bol Maine Coon menom Stewie s dĺžkou 1,23 metra – držal aj rekord za najdlhší mačací chvost. Rekord pre najvyššiu mačku patrí Arcturusovi s výškou 48,4 centimetra.
Podľa Guinnessovej knihy rekordov je najbohatšou mačkou histórie Blackie. Keď jej milionársky majiteľ v roku 1988 zomrel, vynechal celú rodinu zo závetu a svoj majetok vo výške 7 miliónov libier (v prepočte približne 12 miliónov dolárov) prepísal na mačku.
O opiciach a psoch vo vesmíre ste už asi počuli. 18. októbra 1963 sa však do vesmíru dostala aj mačka – Félicette, známa aj ako „Astrocat”. Zostala prvou a jedinou mačkou vo vesmíre.
Podľa Herodotových zápisov z roku 440 pred Kristom si v starovekom Egypte členovia rodiny na znak smútku oholili obočie, keď im uhynula mačka. Mačka bola v Egypte posvätným zvieraťom a jej zabitie sa trestalo.
Creme Puff sa narodil 3. augusta 1967 a zomrel 6. augusta 2005 – dožil sa 38 rokov a 3 dní. Kuriozitou je, že jeho majiteľ Jake Perry vlastnil aj predchádzajúceho rekordéra, Rexa Allena, ktorý sa dožil 34 rokov.
Ak ste mali dojem, že vaša mačka väčšinu času spí, mali ste pravdu. Mačky prespia približne 70 % svojho života, čo predstavuje okolo 16 hodín denne. Nejde o lenivosť – je to úspora energie zdedená od predátorov, ktorí lovia v krátkych, intenzívnych dávkach.
Mačky sú prekvapivo rýchle: dosahujú až 48 kilometrov za hodinu. Pre porovnanie – na dvojstometrovej trati by dokázali poraziť Usaina Bolta. Vydržia to však len na krátku vzdialenosť.
Podobne ako vtáky, aj mačky majú široký zvukový repertoár. Dokážu vydať približne 100 rôznych zvukov, kým pes ich má okolo desiatky. Zaujímavé je, že mňaučanie používa dospelá mačka takmer výhradne na komunikáciu s človekom, nie s inými mačkami.
Mačka má v každom uchu približne 32 svalov, vďaka ktorým dokáže otáčať ušami o 180 stupňov a nezávisle od seba. Presne tak lokalizuje zdroj zvuku bez toho, aby pohnula hlavou.
Rovnako ako ľudia sú praváci či leváci, aj mačky majú dominantnú prednú labku. Podľa niekoľkých štúdií samice častejšie uprednostňujú pravú labku a samci ľavú.
Znie to absurdne, ale ide o znak dôvery. Mačka týmto gestom signalizuje, že sa vo vašej blízkosti cíti úplne bezpečne – zároveň vám ponúka svoju pachovú vizitku, čo je v mačacom svete forma priateľského predstavenia.
Mnohí majitelia to podceňujú. Mačka je pohlavne dospelá už medzi štvrtým a šiestym mesiacom života a dokáže otehotnieť pri prvom hárani. Kastrácia alebo sterilizácia v tomto veku je najspoľahlivejší spôsob, ako predísť neplánovaným vrhom a znížiť premnoženie mačiek.
Nie je to len otázka rozmnožovania. Podľa výsledkov štúdie kastrovaní samci žijú v priemere o 62 % dlhšie než nekastrovaní a sterilizované samice o 39 % dlhšie než nesterilizované. Dôvodom je nižšie riziko úniku, bitiek, zranení, prenosných infekcií a niektorých nádorových ochorení.
Kastráciu neodkladajte – načasovanie riešte s veterinárom už okolo pol roka veku.
Po kastrácii sa mení energetická potreba. Mačka má nižší výdaj a vyššiu chuť do jedla, preto sa odporúča krmivo pre kastrované mačky a kontrola hmotnosti.
Dlhý vek prináša iné problémy. Mačka, ktorá sa dožije 15 a viac rokov, potrebuje pravidelné kontroly obličiek, štítnej žľazy a zubov.
16 hodín spánku je normálne. Znepokojujúca je zmena zvyku – nie samotný počet hodín.
Približne 16 hodín, teda okolo 70 % dňa. Mačiatka a staré mačky spia ešte viac. Náhla zmena spánkového režimumôže signalizovať bolesť alebo ochorenie.
Najčastejšie sa odporúča medzi 4. a 6. mesiacom života, ideálne pred prvým háraním. Presný termín stanoví veterinár podľa vývinu a zdravotného stavu.
Domáca mačka žije v priemere 12 až 18 rokov, kastrovaná a chovaná v interiéri často dlhšie. Rekordérka Creme Puff sa dožila 38 rokov.
Mňaučanie je naučená komunikácia s človekom. Medzi sebou dospelé mačky používajú predovšetkým pachy, postoj tela a chvost.
Vidia výrazne lepšie než človek, ale nie v absolútnej tme. Pomáha im odrazová vrstva tapetum lucidum a vysoký počet tyčiniek v sietnici.
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Autor: MVDr. Martina Franková
Parvoviróza psov je jedno z najzávažnejších vírusových ochorení, s akými sa u psov stretávame. Ohrozuje predovšetkým šteniatka, ktoré ešte nie sú plne zaočkované a nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém, no ochorieť môžu aj dospelé psy. Bez liečby je úmrtnosť najmä u šteniat vyššia ako 90 %. V tomto článku vysvetlíme, ako sa parvovírus prenáša, aké má príznaky, ako prebieha diagnostika a liečba a čo môžete urobiť pre ochranu svojho psa.
Ochorenie spôsobuje psí parvovírus (CPV), ktorý je mimoriadne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. V prostredí dokáže prežiť aj pol roka a je odolný voči väčšine bežných dezinfekčných prostriedkov.
Pes sa nakazí:
priamym kontaktom s infikovaným jedincom,
cez kontaminované predmety a prostredie (misky, obojky, podlaha, obuv, pneumatiky, tráva).
Vírus sa šíri takzvanou fekálno-orálnou cestou — infikovaný pes vylučuje obrovské množstvo vírusu vo výkaloch a stačí, aby ho ďalší pes prehltol.
Existujú dve formy parvovirózy. Zriedkavejšia forma napáda srdce, oveľa rozšírenejšia je forma, ktorá napáda tráviaci trakt. Práve tejto najčastejšej črevnej forme sa venujeme v tomto článku.
Po nakazení sa vírus v organizme psa rýchlo množí, napáda a ničí sliznicu čreva a bunky v kostnej dreni. Poškodenie črevnej sliznice spôsobuje ťažké tráviace problémy, útok na kostnú dreň zase vedie k prudkému poklesu bielych krviniek a oslabeniu imunity.
Inkubačná doba (čas od nakazenia po prvé príznaky): 3 – 14 dní.
Aj po úspešnom vyliečení a úplnom vymiznutí príznakov je šteniatko ešte 10 – 14 dní infekčné a naďalej vylučuje do prostredia veľké množstvo vírusu.
Práve preto je dôležité vyliečeného psa aj po ústupe príznakov ešte určitý čas izolovať od ostatných zvierat.
Príznaky sa spravidla objavia náhle a rýchlo sa zhoršujú. K najčastejším patria:
apatia, malátnosť, výrazný útlm,
opakované vracanie,
hnačka, ktorá môže obsahovať prímes krvi,
zvýšená telesná teplota,
nechutenstvo, odmietanie potravy aj vody,
dehydratácia.
Kombinácia vracania a hnačky vedie k rýchlej strate tekutín a dehydratácii, ktorá dokáže šteniatko ohroziť na živote v priebehu hodín. Ak spozorujete tieto príznaky u nezaočkovaného alebo nekompletne zaočkovaného šteniatka, neváhajte a okamžite vyhľadajte veterinára.
Diagnostika je pomerne rýchla a zahŕňa:
podrobnú anamnézu a kontrolu vakcinačného statusu psa,
rýchlotest zo vzorky výkalov priamo v ambulancii,
vyšetrenie krvi, pri ktorom pozorujeme najmä nízky počet bielych krviniek,
PCR test na presné potvrdenie prítomnosti vírusu.
Kombinácia týchto vyšetrení umožňuje ochorenie potvrdiť rýchlo a začať liečbu bez zbytočného odkladu — čo je pri parvoviróze kľúčové.
Neexistuje liek, ktorý by parvovírus priamo „zabil". Liečba je preto symptomatická a podporná — cieľom je udržať psa pri živote, kým jeho vlastný imunitný systém vírus zvládne. Úplným základom je:
kontinuálna infúzna terapia na doplnenie tekutín a boj s dehydratáciou,
lieky proti vracaniu (antiemetiká),
lieky na zníženie teploty,
antibiotiká na potlačenie sekundárnych bakteriálnych infekcií.
V závislosti od pracoviska sa využívajú aj rozšírené protokoly — podávanie protilátok, hyperimúnneho séra alebo látok, ktoré priamo stimulujú kostnú dreň a urýchľujú tvorbu bielych krviniek.
Prognóza a úmrtnosť: bez liečby úmrtnosť u šteniat presahuje 90 %. Šance na prežitie sa výrazne zvyšujú pri včasnom začatí intenzívnej liečby — čím skôr sa liečba začne, tým lepšie. Aj napriek tomu zostáva parvoviróza vážnym ochorením a časť pacientov jej môže podľahnúť aj pri správne nastavenej terapii.
Najúčinnejšou ochranou je očkovanie (vakcinácia). Pri prevencii dbajte na nasledovné:
Ak si kupujete šteniatko, vždy si vopred overte, či má za sebou aspoň jednu vakcináciu. Ideálne je, aby bolo v čase kúpy zaočkované už aspoň dvakrát.
Nezaočkované šteniatko nekupujte.
Buďte opatrní aj určitý čas po ukončení očkovania. Organizmu trvá niekoľko týždňov, kým si vybuduje plnú imunitu — dovtedy sa vyhýbajte miestam s vysokou koncentráciou psov.
Pri parvoviróze rozhodujú hodiny. Ak vaše šteniatko:
začína byť viac ospalé, smutné a apatické,
odmieta jesť,
vracia alebo má hnačku,
neváhajte a okamžite vyhľadajte veterinárnu pomoc. Rýchly zásah môže vášmu psovi zachrániť život.
📞 Ak máte podozrenie na parvovirózu, kontaktujte vášho veterinárneho lekára.
Prenáša sa parvovíroza psov na človeka? Nie. Psí parvovírus (CPV) nie je pre ľudí nebezpečný a neprenáša sa na človeka.
Ako dlho parvovírus prežije v prostredí? Parvovírus je mimoriadne odolný a v prostredí dokáže prežiť aj približne pol roka. Preto je dôležitá dôkladná dezinfekcia priestorov, kde sa nakazený pes zdržiaval.
Môže ochorieť aj zaočkovaný pes? Riziko je výrazne nižšie, no žiadna vakcína nedáva 100 % ochranu. Najzraniteľnejšie sú šteniatka v období, keď ešte nemajú dokončený očkovací program.
Ako dlho je pes po vyliečení nákazlivý? Aj po ústupe príznakov vylučuje pes vírus do prostredia ešte približne 10 – 14 dní, preto by mal zostať izolovaný od ostatných psov.
Dá sa parvoviróza vyliečiť doma? Nie. Parvoviróza si vyžaduje intenzívnu veterinárnu starostlivosť, najmä infúznu terapiu. Domáca „liečba" bez odbornej pomoci výrazne zvyšuje riziko úmrtia.
Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza odborné veterinárne vyšetrenie. Pri podozrení na ochorenie vždy kontaktujte veterinárneho lekára.
Autor: MVDr. Martina Franková
Strihanie psov v lete je téma, v ktorej veľa majiteľov robí zásadnú chybu. So stúpajúcimi teplotami siahajú po nožniciach v dobrej viere. No je strihanie naozaj vhodné pre každého psa, alebo môže niektorým uškodiť?
Veľa ľudí berie psiu srsť ako hrubú „bundu“ a myslí si, že po ostrihaní či vyholení bude psovi v lete lepšie. Srsť psa ale nefunguje ako sveter. U niektorých psov má dôležitú termoregulačnú funkciu a jej vyholenie môže psovi v horúcich mesiacoch paradoxne priťažiť, ba dokonca ho ohroziť na živote.
Pre správne rozhodnutie musíte vedieť, aký typ srsti váš pes má.
Psy s neustále rastúcou srsťou podobnou ľudskému vlasu, ako sú pudel, maltézak, yorkshire či bišón, by sa mali strihať pravidelne. Nemali by sa však holiť až „na kožu“, lebo hrozí spálenie kože slnkom.
Psy s podsadou, teda retrievery, kólie, nemecké ovčiaky, husky či špice, majú „dvojakú“ srsť. Hustá jemná podsadapri koži zachytáva vzduch a izoluje v zime proti chladu aj v lete proti horúčave. Vrchná krycia srsť ich chráni pred UV žiarením a vlhkosťou.
Ak psa s podsadou ostriháte alebo ešte horšie oholíte na kožu, narušíte mu termoreguláciu. Takému psovi nebude chladnejšie, ale ešte horúcejšie, a v letných mesiacoch môže dôjsť až k prehriatiu.
U týchto plemien je základom pravidelné vyčesávanie, ktoré udrží srsť vzdušnú a chráni psa pred prehriatím oveľa lepšie než holenie. Skrátenie srsti je vhodné maximálne v hygienických zónach, čiže v oblasti genitálií, na spodku brucha a pri srsti medzi vankúšikmi na labkách.
Dôležitejšie ako holenie je dodržiavanie základných pravidiel. Patrí sem vyhýbanie sa priamemu slnku a prechádzkam po rozhorúčenom asfalte. Ideálne je venčenie skoro ráno a neskoro večer, keď sú teploty priateľnejšie. Vodu v miske meňte pravidelne. Vonkajším psom zabezpečte neustály prístup do prirodzeného tieňa a srsť pravidelne vyčesávajte. Mnohé psy ocenia aj chladiacu podložku.
Starostlivosť o psa v lete teda nie je o radikálnom strihaní, ale o kombinácii správnej starostlivosti o srsť, dostatočného chládku a čerstvej vody. Vďaka tomu váš pes prežije horúčavy v pohode a bezpečí.
Autor: MVDr. Martina Franková
Cestovanie so psom do zahraničia sa oplatí plánovať dopredu a nenechávať prípravy na poslednú chvíľu. Blíži sa leto, čas dovoleniek a výletov. Ak plánujete cestu s vaším psíkom za hranice, tieto kroky vám ušetria stres aj zbytočné komplikácie.
Pri ceste v rámci Európskej únie musí mať váš pes čip, vystavený pas spoločenského zvieraťa a platnú vakcináciu proti besnote. Niektoré prepravné spoločnosti vyžadujú aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na cestovanie.
Pozor na plemená typu „bull“ bez preukazu pôvodu (PP). Problém môže nastať pri dovolenke v Chorvátsku, kde je vstup s týmito psami zakázaný.
Pri cestách do krajín mimo EÚ platia ďalšie pravidlá, napríklad ošetrenie proti echinokokom. Presné požiadavky pre konkrétne krajiny nájdete na stránke centrálneho registra spoločenských zvierat www.crsz.sk v sekcii „cestovanie so zvieraťom“.
Kvôli rôznym lehotám odporúčam vybavovať pas aspoň mesiac vopred. Ešte jednoduchšie je dať si pas vystaviť hneď po zaobstaraní šteniatka a poctivo dodržiavať termíny vakcinácie.
Ak cestujete do Chorvátska, Talianska či Grécka, dajte veľký pozor na srdcové červy. V týchto teplých krajinách ide o rozšírené ochorenie prenášané komármi. Vždy sa poraďte s veterinárom o spoľahlivej ochrane vo forme spot-on prípravkov alebo tabliet.
Ak sa chystáte na turistiku a máte staršieho psíka, myslite na kontrolu zdravotného stavu. U starších psov je vyššia pravdepodobnosť ortopedických alebo srdcových problémov a vyšetrenie vám pomôže predísť neočakávaným návštevám veteriny počas dovolenky.
Majiteľom odporúčam mať vždy po ruke základnú lekárničku pre psa. Mala by obsahovať aspoň dezinfekciu, obväz, leukoplast, háčik na kliešte, nožnice, digitálny teplomer, injekčné striekačky, fyziologický roztok na výplach rán, čistič uší, vatové tyčinky, probiotiká, gél pri tráviacich ťažkostiach a lieky, ktoré váš pes pravidelne užíva.
Pred cestou si vždy vopred zistite kontakt na najbližšiu veterinárnu pohotovosť. Ušetrí vám to množstvo času, ak by nastala náhla núdza.
Dostupnosť vášho krmiva v miestnych petshopoch si dnes overíte aj cez internet. Ak ho v cieľovej destinácii nemajú, vezmite si zásobu z domu. Najmä u citlivých psov tak predídete ťažkostiam pri zmene krmiva.
Dovolenky a výlety so psom vedia byť veľmi príjemné, ak nezanedbáte prípravu. Verím, že vám tieto základné informácie pomôžu užiť si spoločný čas s vaším štvornohým parťákom naplno.
Autor: MVDr. Martina Franková
Otrava psa v záhrade patrí medzi najčastejšie letné dôvody návštevy veteriny. Počas teplých dní trávia majitelia so svojimi miláčikmi viac času vonku a práve v záhrade číha na psy viac nástrah, než si väčšina ľudí uvedomuje. V snahe dopestovať čo najkrajšiu úrodu siahame po hnojivách a prípravkoch proti škodcom, ktoré môžu pre psa predstavovať veľké nebezpečenstvo. Pozrime sa na najčastejšie hrozby.
Organické hnojivá sú pre zvieratá lákavé, lebo im voňajú. Patrí sem kostná a krvná múčka, ktoré po zožratí môžu spôsobiť upchatie čreva alebo silnú pankreatitídu. Rovnako lákavý je hnoj, ktorý môže obsahovať nebezpečné patogény. V komposte sa zasa nachádzajú plesne a mykotoxíny spôsobujúce tráviace ťažkosti až neurologické problémy vrátane epileptických záchvatov.
Minerálne hnojivá sú granulované prípravky s vysokým obsahom fosforu, dusíka a draslíka. Dráždia sliznice a môžu vážne poškodiť orgány. Pozor aj na hnojivá proti machu, ktoré obsahujú veľa železa. Jeho nadbytok poškodzuje pečeň a obličky.
Tekuté hnojivá sa aplikujú postrekom alebo zálievkou. Riziko nastáva, keď pes prejde po čerstvo postriekanej tráve a následne si olíže labky. Príznaky prichádzajú rýchlo a zahŕňajú slintanie, podráždenie kože a slizníc, neurologické príznaky, tráviace ťažkosti a problémy s dýchaním.
Na potlačenie buriny okolo záhonov sa často používa mulčovacia kôra, ktorá nesie vysoké riziko obsahu mykotoxínov.
Samostatnou kategóriou sú pesticídy a rodenticídy. Najnebezpečnejšie sú rodenticídy, teda jed proti hlodavcom vo forme chutných granúl či „cukríkov“ s lákavou vôňou. Spôsobujú vnútorné krvácanie, ktoré sa nemusí prejaviť hneď, ale až po niekoľkých dňoch od požratia.
Ďalšou častou otravou na našej ambulancii je jed na slimáky (moluskocídy). Sú to modré granulky, ktoré sú pre psy mimoriadne nebezpečné a príznaky nastupujú veľmi rýchlo: neurologické príznaky, slintanie, vracanie.
Ak máte podozrenie, že váš pes zjedol niektorý z týchto prípravkov, nestrácajte ani minútu a okamžite vyrazte na najbližšiu veterinu. Ak je to možné, vezmite so sebou obal z prípravku a pokúste sa určiť presné množstvo, ktoré váš miláčik zožral.
