Kategórie
Hovorí sa, že psy vidia iba čiernobielo. Nie je to pravda – a rozdiel medzi psím a ľudským zrakom je zaujímavejší, než sa zdá.
Psy farby vidia, ale menej než človek. Rozoznávajú predovšetkým modrú a žltú. Červená a zelená im splývajú do odtieňov hnedej, šedej a žltkastej. Ich videnie sa nazýva dichromatické a najviac sa podobá zraku človeka s červeno-zelenou farboslepotou. Zato v tme a pri detekcii pohybu psy človeka jednoznačne prekonávajú.
Za vnímanie obrazu sú zodpovedné svetlocitlivé bunky na sietnici oka. Existujú dva hlavné typy:
Tyčinky – rozlišujú úroveň svetla a pohyb. Fungujú aj pri veľmi slabom osvetlení.
Čapíky – rozlišujú farby. Potrebujú viac svetla.
Ľudské oko má tri typy čapíkov, ktoré zaznamenávajú kombinácie červenej, modrej a zelenej. Z nich mozog skladá celé farebné spektrum, ktoré poznáme – ide o trichromatické videnie.
Pes má len dva typy čapíkov. Chýba mu receptor pre dlhé vlnové dĺžky, teda pre červenú. Výsledkom je dichromatické videnie postavené na dvoch farbách: modrej a žltej.
Zároveň platí opačný pomer u tyčiniek: pes ich má v sietnici výrazne viac než človek. Práve preto je jeho zrak lepšie prispôsobený na súmrak, úsvit a na zachytenie pohybu.
Farba v skutočnosti | Ako ju vidí pes |
|---|---|
Modrá | modrá – vidí ju veľmi dobre a spoľahlivo |
Fialová | rovnako ako modrú (nerozlíši ich) |
Žltá | žltá – dobre viditeľná |
Oranžová | žltkastá |
Zelená | žltkastá až špinavo béžová |
Červená | hnedošedá až tmavá, takmer čierna |
Prakticky to znamená, že červená alebo oranžová loptička na zelenom trávniku je pre psa takmer neviditeľná – splýva s pozadím. Pes ju nájde nosom, nie očami. Modrá hračka na zelenej tráve je pre neho naopak výrazná a ľahko sledovateľná.
Farbosleposť je označenie pre zmenu schopnosti vnímať farby. U ľudí závisí jej typ od toho, ktorý farebný receptor chýba alebo je poškodený. Rozlišujeme dva základné typy:
červeno-zelená farbosleposť – neschopnosť odlíšiť červenú od zelenej,
modro-žltá farbosleposť – neschopnosť odlíšiť modrú od žltej.
Pes nie je „farboslepý” v zmysle choroby. Jeho normálny zrak je od prírody dichromatický a najviac sa podobá videniu človeka s červeno-zelenou farboslepotou.
Psy majú oči posadené viac po stranách hlavy, čo im dáva výrazne širší rozsah periférneho videnia než máme my. Vidia teda viac naraz, bez toho, aby otočili hlavu.
Pod sietnicou majú psy vrstvu reflexných buniek nazývanú tapetum lucidum. Odráža svetlo späť na sietnicu a zdvojnásobuje tak jeho využitie. Je to tá istá vrstva, ktorá spôsobuje efekt „svietiacich očí” na fotografiách s bleskom.
Kombinácia veľkého počtu tyčiniek, maximálne rozšírených zreničiek a tapetum lucidum znamená, že pes vidí za súmraku a na úsvite podstatne lepšie než človek. V absolútnej tme však nevidí ani on.
Vďaka prevahe tyčiniek pes spoľahlivo zaznamená aj drobný pohyb na veľkú vzdialenosť. Toto je evolučné dedičstvo loveckého predátora – a dôvod, prečo si všimne mačku na konci ulice, ktorú vy nevidíte.
Ostrosť videnia. Predmet, ktorý vy z určitej vzdialenosti vidíte ostro, môže byť pre psa rozmazaný.
Blízke predmety. Pes vidí ostro predmety vzdialené aspoň 30 až 50 cm od očí. Bližšie objekty sú neostré – človek zaostrí už na približne 25 cm.
Citlivosť na jas. Psy sú menej citlivé na zmeny jasu, farby vnímajú menej sýto a živo.
Hĺbkové vnímanie. Za širšie periférne videnie platia menším prekryvom polí obidvoch očí, teda slabším priestorovým vnímaním.
Ak vášmu psovi neustále „uniká” hodená loptička, pravdepodobne nie je nemotorný – len ju nevidí.
Voľte modré a žlté hračky. Sú pre psa najkontrastnejšie voči zelenej tráve aj hnedej hline.
Vyhýbajte sa červeným a oranžovým aportovacím predmetom na trávniku.
Pri výcviku aportu používajte kontrast, nie „výraznú” farbu z ľudského pohľadu.
Pohyb je pre psa výraznejší signál než farba – hodený predmet nájde ľahšie než ležiaci.
Ak máte obavy o zrak vášho psa alebo si všimnete, že má problémy s videním, navštívte veterinárneho lekára.
Postupná strata zraku je u starnúceho psa rovnako bežná ako u človeka. Pozor si však treba dávať na:
náhle zmeny v orientácii, narážanie do predmetov,
zmenu farby alebo zákal oka,
zväčšené zreničky, ktoré nereagujú na svetlo,
červenanie, slzenie, výtok alebo žmúrenie,
neochotu vychádzať v tme alebo naopak za svetla.
Akúkoľvek náhlu zmenu zraku by mal veterinár vyhodnotiť čo najskôr – pri niektorých ochoreniach (glaukóm, odlúpenie sietnice) sa počíta na hodiny.
Nie. Ide o rozšírený mýtus. Psy majú dichromatické videnie a rozoznávajú modrú a žltú, len im chýba receptor pre červenú.
Nie tak, ako ju vidíme my. Červená sa psovi javí ako hnedošedá až takmer čierna, preto červené predmety na tmavom podklade prakticky nerozlíši.
Podstatne lepšie než ľudia, no nie v úplnej tme. Za to vďačia tapetum lucidum a vysokému počtu tyčiniek v sietnici.
Modré a žlté. Sú pre psa najlepšie viditeľné a najviac kontrastujú s trávou a zemou.
Podobne, ale nie identicky. Mačky sú takisto dichromatické, ich vnímanie je posunuté a v tme vidia ešte lepšie než psy.
Áno. U starších psov je bežný postupný pokles ostrosti a zákal čočky. Náhla zmena je však vždy dôvodom na vyšetrenie.
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Mačka žije v ľudských domácnostiach takmer desaťtisíc rokov, a aj tak o nej stále zisťujeme nové veci. Vybrali sme 15 overených zaujímavostí o mačkách – od svetových rekordov až po fakty, ktoré priamo ovplyvňujú zdravie vášho maca.
Dlho sa predpokladalo, že mačku domestikovali ako prví Egypťania. V roku 2004 však francúzski archeológovia objavili na Cypre 9 500 rokov starý mačací hrob – mačka v ňom bola pochovaná spolu s človekom, čo posunulo históriu ich spolužitia o tisícročia dozadu.
Ryšavý mramorovaný kocúr menom Stubbs bol dvadsať rokov starostom Talkeetny, malého mesta na Aljaške. Zákonodarnú moc síce nemal, no miestni aj turisti ho milovali. Každé popoludnie chodil do neďalekej reštaurácie, kde z vínového pohára popíjal vodu obohatenú o catnip. Stubbs zomrel v roku 2017 vo veku 20 rokov.
Najdlhšou mačkou na svete bol Maine Coon menom Stewie s dĺžkou 1,23 metra – držal aj rekord za najdlhší mačací chvost. Rekord pre najvyššiu mačku patrí Arcturusovi s výškou 48,4 centimetra.
Podľa Guinnessovej knihy rekordov je najbohatšou mačkou histórie Blackie. Keď jej milionársky majiteľ v roku 1988 zomrel, vynechal celú rodinu zo závetu a svoj majetok vo výške 7 miliónov libier (v prepočte približne 12 miliónov dolárov) prepísal na mačku.
O opiciach a psoch vo vesmíre ste už asi počuli. 18. októbra 1963 sa však do vesmíru dostala aj mačka – Félicette, známa aj ako „Astrocat”. Zostala prvou a jedinou mačkou vo vesmíre.
Podľa Herodotových zápisov z roku 440 pred Kristom si v starovekom Egypte členovia rodiny na znak smútku oholili obočie, keď im uhynula mačka. Mačka bola v Egypte posvätným zvieraťom a jej zabitie sa trestalo.
Creme Puff sa narodil 3. augusta 1967 a zomrel 6. augusta 2005 – dožil sa 38 rokov a 3 dní. Kuriozitou je, že jeho majiteľ Jake Perry vlastnil aj predchádzajúceho rekordéra, Rexa Allena, ktorý sa dožil 34 rokov.
Ak ste mali dojem, že vaša mačka väčšinu času spí, mali ste pravdu. Mačky prespia približne 70 % svojho života, čo predstavuje okolo 16 hodín denne. Nejde o lenivosť – je to úspora energie zdedená od predátorov, ktorí lovia v krátkych, intenzívnych dávkach.
Mačky sú prekvapivo rýchle: dosahujú až 48 kilometrov za hodinu. Pre porovnanie – na dvojstometrovej trati by dokázali poraziť Usaina Bolta. Vydržia to však len na krátku vzdialenosť.
Podobne ako vtáky, aj mačky majú široký zvukový repertoár. Dokážu vydať približne 100 rôznych zvukov, kým pes ich má okolo desiatky. Zaujímavé je, že mňaučanie používa dospelá mačka takmer výhradne na komunikáciu s človekom, nie s inými mačkami.
Mačka má v každom uchu približne 32 svalov, vďaka ktorým dokáže otáčať ušami o 180 stupňov a nezávisle od seba. Presne tak lokalizuje zdroj zvuku bez toho, aby pohnula hlavou.
Rovnako ako ľudia sú praváci či leváci, aj mačky majú dominantnú prednú labku. Podľa niekoľkých štúdií samice častejšie uprednostňujú pravú labku a samci ľavú.
Znie to absurdne, ale ide o znak dôvery. Mačka týmto gestom signalizuje, že sa vo vašej blízkosti cíti úplne bezpečne – zároveň vám ponúka svoju pachovú vizitku, čo je v mačacom svete forma priateľského predstavenia.
Mnohí majitelia to podceňujú. Mačka je pohlavne dospelá už medzi štvrtým a šiestym mesiacom života a dokáže otehotnieť pri prvom hárani. Kastrácia alebo sterilizácia v tomto veku je najspoľahlivejší spôsob, ako predísť neplánovaným vrhom a znížiť premnoženie mačiek.
Nie je to len otázka rozmnožovania. Podľa výsledkov štúdie kastrovaní samci žijú v priemere o 62 % dlhšie než nekastrovaní a sterilizované samice o 39 % dlhšie než nesterilizované. Dôvodom je nižšie riziko úniku, bitiek, zranení, prenosných infekcií a niektorých nádorových ochorení.
Kastráciu neodkladajte – načasovanie riešte s veterinárom už okolo pol roka veku.
Po kastrácii sa mení energetická potreba. Mačka má nižší výdaj a vyššiu chuť do jedla, preto sa odporúča krmivo pre kastrované mačky a kontrola hmotnosti.
Dlhý vek prináša iné problémy. Mačka, ktorá sa dožije 15 a viac rokov, potrebuje pravidelné kontroly obličiek, štítnej žľazy a zubov.
16 hodín spánku je normálne. Znepokojujúca je zmena zvyku – nie samotný počet hodín.
Približne 16 hodín, teda okolo 70 % dňa. Mačiatka a staré mačky spia ešte viac. Náhla zmena spánkového režimumôže signalizovať bolesť alebo ochorenie.
Najčastejšie sa odporúča medzi 4. a 6. mesiacom života, ideálne pred prvým háraním. Presný termín stanoví veterinár podľa vývinu a zdravotného stavu.
Domáca mačka žije v priemere 12 až 18 rokov, kastrovaná a chovaná v interiéri často dlhšie. Rekordérka Creme Puff sa dožila 38 rokov.
Mňaučanie je naučená komunikácia s človekom. Medzi sebou dospelé mačky používajú predovšetkým pachy, postoj tela a chvost.
Vidia výrazne lepšie než človek, ale nie v absolútnej tme. Pomáha im odrazová vrstva tapetum lucidum a vysoký počet tyčiniek v sietnici.
Autor: MVDr. Antónia Barnová
Autor: MVDr. Martina Franková
Parvoviróza psov je jedno z najzávažnejších vírusových ochorení, s akými sa u psov stretávame. Ohrozuje predovšetkým šteniatka, ktoré ešte nie sú plne zaočkované a nemajú dostatočne vyvinutý imunitný systém, no ochorieť môžu aj dospelé psy. Bez liečby je úmrtnosť najmä u šteniat vyššia ako 90 %. V tomto článku vysvetlíme, ako sa parvovírus prenáša, aké má príznaky, ako prebieha diagnostika a liečba a čo môžete urobiť pre ochranu svojho psa.
Ochorenie spôsobuje psí parvovírus (CPV), ktorý je mimoriadne odolný voči vonkajšiemu prostrediu. V prostredí dokáže prežiť aj pol roka a je odolný voči väčšine bežných dezinfekčných prostriedkov.
Pes sa nakazí:
priamym kontaktom s infikovaným jedincom,
cez kontaminované predmety a prostredie (misky, obojky, podlaha, obuv, pneumatiky, tráva).
Vírus sa šíri takzvanou fekálno-orálnou cestou — infikovaný pes vylučuje obrovské množstvo vírusu vo výkaloch a stačí, aby ho ďalší pes prehltol.
Existujú dve formy parvovirózy. Zriedkavejšia forma napáda srdce, oveľa rozšírenejšia je forma, ktorá napáda tráviaci trakt. Práve tejto najčastejšej črevnej forme sa venujeme v tomto článku.
Po nakazení sa vírus v organizme psa rýchlo množí, napáda a ničí sliznicu čreva a bunky v kostnej dreni. Poškodenie črevnej sliznice spôsobuje ťažké tráviace problémy, útok na kostnú dreň zase vedie k prudkému poklesu bielych krviniek a oslabeniu imunity.
Inkubačná doba (čas od nakazenia po prvé príznaky): 3 – 14 dní.
Aj po úspešnom vyliečení a úplnom vymiznutí príznakov je šteniatko ešte 10 – 14 dní infekčné a naďalej vylučuje do prostredia veľké množstvo vírusu.
Práve preto je dôležité vyliečeného psa aj po ústupe príznakov ešte určitý čas izolovať od ostatných zvierat.
Príznaky sa spravidla objavia náhle a rýchlo sa zhoršujú. K najčastejším patria:
apatia, malátnosť, výrazný útlm,
opakované vracanie,
hnačka, ktorá môže obsahovať prímes krvi,
zvýšená telesná teplota,
nechutenstvo, odmietanie potravy aj vody,
dehydratácia.
Kombinácia vracania a hnačky vedie k rýchlej strate tekutín a dehydratácii, ktorá dokáže šteniatko ohroziť na živote v priebehu hodín. Ak spozorujete tieto príznaky u nezaočkovaného alebo nekompletne zaočkovaného šteniatka, neváhajte a okamžite vyhľadajte veterinára.
Diagnostika je pomerne rýchla a zahŕňa:
podrobnú anamnézu a kontrolu vakcinačného statusu psa,
rýchlotest zo vzorky výkalov priamo v ambulancii,
vyšetrenie krvi, pri ktorom pozorujeme najmä nízky počet bielych krviniek,
PCR test na presné potvrdenie prítomnosti vírusu.
Kombinácia týchto vyšetrení umožňuje ochorenie potvrdiť rýchlo a začať liečbu bez zbytočného odkladu — čo je pri parvoviróze kľúčové.
Neexistuje liek, ktorý by parvovírus priamo „zabil". Liečba je preto symptomatická a podporná — cieľom je udržať psa pri živote, kým jeho vlastný imunitný systém vírus zvládne. Úplným základom je:
kontinuálna infúzna terapia na doplnenie tekutín a boj s dehydratáciou,
lieky proti vracaniu (antiemetiká),
lieky na zníženie teploty,
antibiotiká na potlačenie sekundárnych bakteriálnych infekcií.
V závislosti od pracoviska sa využívajú aj rozšírené protokoly — podávanie protilátok, hyperimúnneho séra alebo látok, ktoré priamo stimulujú kostnú dreň a urýchľujú tvorbu bielych krviniek.
Prognóza a úmrtnosť: bez liečby úmrtnosť u šteniat presahuje 90 %. Šance na prežitie sa výrazne zvyšujú pri včasnom začatí intenzívnej liečby — čím skôr sa liečba začne, tým lepšie. Aj napriek tomu zostáva parvoviróza vážnym ochorením a časť pacientov jej môže podľahnúť aj pri správne nastavenej terapii.
Najúčinnejšou ochranou je očkovanie (vakcinácia). Pri prevencii dbajte na nasledovné:
Ak si kupujete šteniatko, vždy si vopred overte, či má za sebou aspoň jednu vakcináciu. Ideálne je, aby bolo v čase kúpy zaočkované už aspoň dvakrát.
Nezaočkované šteniatko nekupujte.
Buďte opatrní aj určitý čas po ukončení očkovania. Organizmu trvá niekoľko týždňov, kým si vybuduje plnú imunitu — dovtedy sa vyhýbajte miestam s vysokou koncentráciou psov.
Pri parvoviróze rozhodujú hodiny. Ak vaše šteniatko:
začína byť viac ospalé, smutné a apatické,
odmieta jesť,
vracia alebo má hnačku,
neváhajte a okamžite vyhľadajte veterinárnu pomoc. Rýchly zásah môže vášmu psovi zachrániť život.
📞 Ak máte podozrenie na parvovirózu, kontaktujte vášho veterinárneho lekára.
Prenáša sa parvovíroza psov na človeka? Nie. Psí parvovírus (CPV) nie je pre ľudí nebezpečný a neprenáša sa na človeka.
Ako dlho parvovírus prežije v prostredí? Parvovírus je mimoriadne odolný a v prostredí dokáže prežiť aj približne pol roka. Preto je dôležitá dôkladná dezinfekcia priestorov, kde sa nakazený pes zdržiaval.
Môže ochorieť aj zaočkovaný pes? Riziko je výrazne nižšie, no žiadna vakcína nedáva 100 % ochranu. Najzraniteľnejšie sú šteniatka v období, keď ešte nemajú dokončený očkovací program.
Ako dlho je pes po vyliečení nákazlivý? Aj po ústupe príznakov vylučuje pes vírus do prostredia ešte približne 10 – 14 dní, preto by mal zostať izolovaný od ostatných psov.
Dá sa parvoviróza vyliečiť doma? Nie. Parvoviróza si vyžaduje intenzívnu veterinárnu starostlivosť, najmä infúznu terapiu. Domáca „liečba" bez odbornej pomoci výrazne zvyšuje riziko úmrtia.
Tento článok má informatívny charakter a nenahrádza odborné veterinárne vyšetrenie. Pri podozrení na ochorenie vždy kontaktujte veterinárneho lekára.
Autor: MVDr. Martina Franková
Strihanie psov v lete je téma, v ktorej veľa majiteľov robí zásadnú chybu. So stúpajúcimi teplotami siahajú po nožniciach v dobrej viere. No je strihanie naozaj vhodné pre každého psa, alebo môže niektorým uškodiť?
Veľa ľudí berie psiu srsť ako hrubú „bundu“ a myslí si, že po ostrihaní či vyholení bude psovi v lete lepšie. Srsť psa ale nefunguje ako sveter. U niektorých psov má dôležitú termoregulačnú funkciu a jej vyholenie môže psovi v horúcich mesiacoch paradoxne priťažiť, ba dokonca ho ohroziť na živote.
Pre správne rozhodnutie musíte vedieť, aký typ srsti váš pes má.
Psy s neustále rastúcou srsťou podobnou ľudskému vlasu, ako sú pudel, maltézak, yorkshire či bišón, by sa mali strihať pravidelne. Nemali by sa však holiť až „na kožu“, lebo hrozí spálenie kože slnkom.
Psy s podsadou, teda retrievery, kólie, nemecké ovčiaky, husky či špice, majú „dvojakú“ srsť. Hustá jemná podsadapri koži zachytáva vzduch a izoluje v zime proti chladu aj v lete proti horúčave. Vrchná krycia srsť ich chráni pred UV žiarením a vlhkosťou.
Ak psa s podsadou ostriháte alebo ešte horšie oholíte na kožu, narušíte mu termoreguláciu. Takému psovi nebude chladnejšie, ale ešte horúcejšie, a v letných mesiacoch môže dôjsť až k prehriatiu.
U týchto plemien je základom pravidelné vyčesávanie, ktoré udrží srsť vzdušnú a chráni psa pred prehriatím oveľa lepšie než holenie. Skrátenie srsti je vhodné maximálne v hygienických zónach, čiže v oblasti genitálií, na spodku brucha a pri srsti medzi vankúšikmi na labkách.
Dôležitejšie ako holenie je dodržiavanie základných pravidiel. Patrí sem vyhýbanie sa priamemu slnku a prechádzkam po rozhorúčenom asfalte. Ideálne je venčenie skoro ráno a neskoro večer, keď sú teploty priateľnejšie. Vodu v miske meňte pravidelne. Vonkajším psom zabezpečte neustály prístup do prirodzeného tieňa a srsť pravidelne vyčesávajte. Mnohé psy ocenia aj chladiacu podložku.
Starostlivosť o psa v lete teda nie je o radikálnom strihaní, ale o kombinácii správnej starostlivosti o srsť, dostatočného chládku a čerstvej vody. Vďaka tomu váš pes prežije horúčavy v pohode a bezpečí.
Autor: MVDr. Martina Franková
Cestovanie so psom do zahraničia sa oplatí plánovať dopredu a nenechávať prípravy na poslednú chvíľu. Blíži sa leto, čas dovoleniek a výletov. Ak plánujete cestu s vaším psíkom za hranice, tieto kroky vám ušetria stres aj zbytočné komplikácie.
Pri ceste v rámci Európskej únie musí mať váš pes čip, vystavený pas spoločenského zvieraťa a platnú vakcináciu proti besnote. Niektoré prepravné spoločnosti vyžadujú aj potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na cestovanie.
Pozor na plemená typu „bull“ bez preukazu pôvodu (PP). Problém môže nastať pri dovolenke v Chorvátsku, kde je vstup s týmito psami zakázaný.
Pri cestách do krajín mimo EÚ platia ďalšie pravidlá, napríklad ošetrenie proti echinokokom. Presné požiadavky pre konkrétne krajiny nájdete na stránke centrálneho registra spoločenských zvierat www.crsz.sk v sekcii „cestovanie so zvieraťom“.
Kvôli rôznym lehotám odporúčam vybavovať pas aspoň mesiac vopred. Ešte jednoduchšie je dať si pas vystaviť hneď po zaobstaraní šteniatka a poctivo dodržiavať termíny vakcinácie.
Ak cestujete do Chorvátska, Talianska či Grécka, dajte veľký pozor na srdcové červy. V týchto teplých krajinách ide o rozšírené ochorenie prenášané komármi. Vždy sa poraďte s veterinárom o spoľahlivej ochrane vo forme spot-on prípravkov alebo tabliet.
Ak sa chystáte na turistiku a máte staršieho psíka, myslite na kontrolu zdravotného stavu. U starších psov je vyššia pravdepodobnosť ortopedických alebo srdcových problémov a vyšetrenie vám pomôže predísť neočakávaným návštevám veteriny počas dovolenky.
Majiteľom odporúčam mať vždy po ruke základnú lekárničku pre psa. Mala by obsahovať aspoň dezinfekciu, obväz, leukoplast, háčik na kliešte, nožnice, digitálny teplomer, injekčné striekačky, fyziologický roztok na výplach rán, čistič uší, vatové tyčinky, probiotiká, gél pri tráviacich ťažkostiach a lieky, ktoré váš pes pravidelne užíva.
Pred cestou si vždy vopred zistite kontakt na najbližšiu veterinárnu pohotovosť. Ušetrí vám to množstvo času, ak by nastala náhla núdza.
Dostupnosť vášho krmiva v miestnych petshopoch si dnes overíte aj cez internet. Ak ho v cieľovej destinácii nemajú, vezmite si zásobu z domu. Najmä u citlivých psov tak predídete ťažkostiam pri zmene krmiva.
Dovolenky a výlety so psom vedia byť veľmi príjemné, ak nezanedbáte prípravu. Verím, že vám tieto základné informácie pomôžu užiť si spoločný čas s vaším štvornohým parťákom naplno.
Autor: MVDr. Martina Franková
Otrava psa v záhrade patrí medzi najčastejšie letné dôvody návštevy veteriny. Počas teplých dní trávia majitelia so svojimi miláčikmi viac času vonku a práve v záhrade číha na psy viac nástrah, než si väčšina ľudí uvedomuje. V snahe dopestovať čo najkrajšiu úrodu siahame po hnojivách a prípravkoch proti škodcom, ktoré môžu pre psa predstavovať veľké nebezpečenstvo. Pozrime sa na najčastejšie hrozby.
Organické hnojivá sú pre zvieratá lákavé, lebo im voňajú. Patrí sem kostná a krvná múčka, ktoré po zožratí môžu spôsobiť upchatie čreva alebo silnú pankreatitídu. Rovnako lákavý je hnoj, ktorý môže obsahovať nebezpečné patogény. V komposte sa zasa nachádzajú plesne a mykotoxíny spôsobujúce tráviace ťažkosti až neurologické problémy vrátane epileptických záchvatov.
Minerálne hnojivá sú granulované prípravky s vysokým obsahom fosforu, dusíka a draslíka. Dráždia sliznice a môžu vážne poškodiť orgány. Pozor aj na hnojivá proti machu, ktoré obsahujú veľa železa. Jeho nadbytok poškodzuje pečeň a obličky.
Tekuté hnojivá sa aplikujú postrekom alebo zálievkou. Riziko nastáva, keď pes prejde po čerstvo postriekanej tráve a následne si olíže labky. Príznaky prichádzajú rýchlo a zahŕňajú slintanie, podráždenie kože a slizníc, neurologické príznaky, tráviace ťažkosti a problémy s dýchaním.
Na potlačenie buriny okolo záhonov sa často používa mulčovacia kôra, ktorá nesie vysoké riziko obsahu mykotoxínov.
Samostatnou kategóriou sú pesticídy a rodenticídy. Najnebezpečnejšie sú rodenticídy, teda jed proti hlodavcom vo forme chutných granúl či „cukríkov“ s lákavou vôňou. Spôsobujú vnútorné krvácanie, ktoré sa nemusí prejaviť hneď, ale až po niekoľkých dňoch od požratia.
Ďalšou častou otravou na našej ambulancii je jed na slimáky (moluskocídy). Sú to modré granulky, ktoré sú pre psy mimoriadne nebezpečné a príznaky nastupujú veľmi rýchlo: neurologické príznaky, slintanie, vracanie.
Ak máte podozrenie, že váš pes zjedol niektorý z týchto prípravkov, nestrácajte ani minútu a okamžite vyrazte na najbližšiu veterinu. Ak je to možné, vezmite so sebou obal z prípravku a pokúste sa určiť presné množstvo, ktoré váš miláčik zožral.
Autor: MVDr. Martina Franková
Otepľovanie klímy spôsobuje, že sa na Slovensku stretávame s ochoreniami, ktoré sa kedysi považovali za exotické. Jedným z nich je dirofilarióza (srdcová červivosť) – závažné parazitárne ochorenie prenášané komármi.
Na Slovensku sa diagnostikuje u psov už od roku 2005 a jej výskyt rastie najmä v teplejších oblastiach ako Podunajská nížina, Záhorie a Východoslovenská nížina.
Ochorenie má dve formy:
V článku sa pozrieme bližšie na srdcovú formu, ktorá je najzávažnejšia.
Prenos prebieha výhradne prostredníctvom komárov:
Dôležité: Pes sa nemôže nakaziť priamo od iného psa – vždy je potrebný komár ako prenášač.
V počiatočných štádiách je ochorenie často bezpríznakové. Prvé príznaky sa môžu objaviť 6 mesiacov až niekoľko rokov po nakazení:
Ak spozorujete tieto príznaky, bezodkladne navštívte veterinárneho lekára.
Diagnostika vyžaduje kombináciu vyšetrení:
Liečba dirofilariózy je náročná, nákladná a často s neistým výsledkom. Dospelé červy môžu upchávať cievy a spôsobiť zlyhanie srdca, čo môže končiť aj úhynom.
Prevencia je vždy jednoduchšia, lacnejšia a bezpečnejšia.
Áno. Dirofilarióza postihuje hlavne psy, ale môže napadnúť aj mačky. Patrí medzi zoonózy – teda ochorenia prenosné aj na človeka (prvý prípad u človeka na Slovensku bol v roku 2007).
Prevencia je dostupná vo viacerých formách:
Začnite mesiac pred sezónou komárov a pokračujte mesiac po jej skončení. V rizikových oblastiach je vhodná celoročná prevencia.
Pred začatím prevencie nechajte psa otestovať – pri už existujúcej infekcii môžu niektoré prípravky spôsobiť vážne komplikácie.
Je dirofilarióza na Slovensku bežná? Áno, najmä v teplých oblastiach (Podunajská nížina, Záhorie, Východoslovenská nížina), kde výskyt môže dosahovať až 35 % infikovaných psov.
Môže sa pes nakaziť priamo od iného psa? Nie. Prenos prebieha výhradne cez komáre.
Kedy sa objavia príznaky? Najčastejšie 6 mesiacov po nakazení, niekedy aj o niekoľko rokov neskôr.
Je dirofilarióza vyliečiteľná? Liečba je možná, ale náročná a riziková. Prevencia je oveľa účinnejšia.
Srdcová červivosť je na Slovensku čoraz reálnejšia hrozba. Liečba je náročná, no prevencia jednoduchá a dostupná.
Poraďte sa so svojím veterinárnym lekárom o najvhodnejšej forme prevencie pre vášho miláčika – investícia do prevencie sa mnohonásobne vráti v zdraví vášho psa.
Autor: MVDr. Martina Franková
Ešte pár rokov dozadu boli kliešte hrozbou najmä v jarných a letných mesiacoch. Vplyvom klimatických zmien a miernejších zím sa však už objavujú celoročne. Hlavný nápor prichádza koncom februára alebo začiatkom marca, keď teploty vystúpia nad 5 °C. Každý majiteľ by mal byť pri prvom oteplení v strehu.
Čakať, kým zviera kliešťa dostane, a ochranu riešiť až potom je riskantné. Prenos život ohrozujúcich ochorení môže nastať už počas prvých hodín po prisatí, teda oveľa skôr, ako si kliešťa vôbec všimnete. Najmä u zvierat s hustou alebo dlhou srsťou si ho nemusíte spozorovať včas.
Kliešte sú prenášačmi viacerých závažných ochorení, ktoré môžu byť smrteľné aj napriek včasnej diagnostike a dobrej liečbe. Na Slovensku sa najčastejšie stretávame s týmito:
Babezióza je ochorenie vyvolané krvnými parazitmi. Prejavuje sa vysokou horúčkou nad 40 °C, bledými až žltými sliznicami, tmavým močom farby coca-coly, vracaním a anémiou. V závažnejších prípadoch nastávajú neurologické príznaky a zlyhávanie orgánov.
Anaplazmóza spôsobuje baktéria Anaplasma, ktorá napáda biele krvinky a krvné doštičky. Príznaky zahŕňajú horúčku, apatiu, vracanie, hnačky a bolesti kĺbov.
Ehrlichióza je tiež bakteriálne ochorenie. Zviera má vysokú horúčku, je apatické, nechce žrať ani sa hýbať, môžu sa mu zväčšiť lymfatické uzliny, objaviť sa kašeľ a anémia.
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie s vysokou horúčkou a neurologickými príznakmi. Liečba je iba symptomatická a ochorenie často končí smrťou. Na Slovensku sa vyskytuje zriedka, no treba o nej vedieť.
Lymská borelióza postihuje najmä kĺby a v neskorších štádiách aj obličky. Zviera strieda krívanie na všetky končatiny a môže byť celkovo apatické.
Najbezpečnejšou cestou je prevencia. Na trhu existuje viacero účinných prípravkov, no platí jedno dôležité pravidlo: kupujte ich výhradne u veterinárneho lekára alebo vo veterinárnej lekárni. Prípravky z petshopov nesmú zo zákona obsahovať účinnú látku, sú často založené len na prírodnej báze a na kliešte sú absolútne neúčinné.
Obojky poskytujú dlhodobú ochranu, niekoľko mesiacov, a mnohé z nich majú aj repelentný účinok, čo znamená, že kliešte od zvieraťa aktívne odháňajú.
Spot-on kvapky sa nanášajú priamo na kožu. Sú dostupné s repelentným aj bez repelentného účinku a pôsobia 1 až 3 mesiace. Niektoré varianty chránia zároveň aj pred vnútornými parazitmi.
Tablety nemajú repelentný účinok, kliešť sa musí najprv prisať a uhynie až po niekoľkých hodinách. Dostupné sú mesačné aj trojmesačné varianty, niektoré kombinované aj s ochranou pred vnútornými parazitmi.
Injekcia je na Slovensku stále relatívna novinka. Roztok sa aplikuje podkožne a chráni psa až jeden rok. Nemá repelentný účinok a je určená výhradne pre psov.
O najvhodnejšom prípravku pre vaše zviera sa vždy poraďte s veterinárnym lekárom alebo lekárnikom. Čo spoľahlivo funguje u jedného zvieraťa, nemusí vyhovovať inému.
V praxi sa často stretávame s názorom, že zvieratá žijúce na dvore alebo v meste kliešte nemajú. Opak je pravdou. Kliešť nepozná hranice plotov, obcí ani miest. Už jedno jediné uhryznutie môže byť pre zviera osudné. Prevencia je preto to najlepšie rozhodnutie, ktoré môžete pre svojho miláčika urobiť.
Máte otázky ohľadom ochrany pred kliešťami? Poraďte sa s odborníkom v našej online poradni alebo si prezrite náš sortiment prípravkov proti kliešťom.
Autor: MVDr. Martina Franková
Presvedčenie, že sučka by mala mať aspoň raz šteniatka pre zdravie, patrí medzi najrozšírenejšie mýty medzi majiteľmi psov. Čo na to hovorí veda?
Mýtus č. 1: Gravidita chráni sučku pred nádormi mliečnej žľazy
Tento mýtus vznikol v súvislosti s prevenciou nádorov mliečnej žľazy u sučky. Pravdou však je, že ani viacnásobná gravidita toto riziko neznižuje a na prevenciu nemá žiadny vplyv.
Skutočným ochranným faktorom je včasná kastrácia sučky, ideálne pred prvou alebo po prvej ruji. V tomto období estrogény a progesteróny ešte nestihli vyvolať kumulatívne zmeny v tkanive mliečnej žľazy, ktoré sú hlavným spúšťačom nádorového bujnenia.
Mýtus č. 2: Sučka, ktorá mala šteniatka, nedostane pyometru
Pyometra, čiže hnisavý zápal maternice, vzniká v dôsledku hormonálnych zmien po ruji vplyvom progesterónu. Riziko ochorenia sa zvyšuje vekom a opakujúcimi sa cyklami bez ohľadu na to, či sučka šteniatka mala alebo nie. Jedinou spoľahlivou prevenciou tohto život ohrozujúceho ochorenia je kastrácia.
Mýtus č. 3: Po vrhu sučka nebude mať pseudograviditu
Falošná gravidita, odborne pseudogravidita, vzniká v dôsledku abnormálnej hormonálnej regulácie. Predchádzajúci vrh nemá na jej výskyt žiaden vplyv a jedinou spoľahlivou prevenciou je opäť kastrácia.
Čo hovorí veda?
Vedecké štúdie potvrdzujú, že gravidita a pôrod nemajú u sučiek žiadny preventívny účinok voči vyššie uvedeným patológiám. Naopak, hormonálne zmeny spojené s cyklom môžu riziko týchto ochorení dlhodobo zvyšovať. Neexistuje žiadny fyziologický ani psychologický dôvod, prečo by sučka potrebovala šteniatka pre svoje zdravie. Sučka netrpí tým, že šteniatka nemala, pretože materský pud je čisto inštinktívna a hormonálna reakcia.
Riziká neplánovaného vrhu
Gravidita a pôrod sú náročné procesy s reálnymi rizikami ako komplikácie pri pôrode, infekcie a záťaž organizmu. Pri chove psov bez odborných genetických testov riskujete prenos dedičných ochorení na potomstvo. Každé plemeno má predispozície na rôzne choroby a seriózni chovatelia testujú rodičov pred zaradením do chovu.
Ako skutočne pečovať o zdravie sučky?
Nenechajte sa ovplyvniť mýtmi. Zdravie sučky zabezpečíte kvalitnou stravou s vyváženým obsahom živín, pravidelným pohybom a pravidelnými veterinárnymi prehliadkami. Poraďte sa s veterinárom o kastrácii a nezabudnite ani na doplnky stravy na podporu imunity a pravidelnú antiparazitárnu ochranu.
Vrh len pre zdravie je zbytočný hazard so životom vášho psa. Zodpovedné vlastníctvo znamená rozhodnutia podložené vedou a nie mýtmi.
