Uverejnené 29. 7. 2026

Hovorí sa, že psy vidia iba čiernobielo. Nie je to pravda – a rozdiel medzi psím a ľudským zrakom je zaujímavejší, než sa zdá.
Psy farby vidia, ale menej než človek. Rozoznávajú predovšetkým modrú a žltú. Červená a zelená im splývajú do odtieňov hnedej, šedej a žltkastej. Ich videnie sa nazýva dichromatické a najviac sa podobá zraku človeka s červeno-zelenou farboslepotou. Zato v tme a pri detekcii pohybu psy človeka jednoznačne prekonávajú.
Za vnímanie obrazu sú zodpovedné svetlocitlivé bunky na sietnici oka. Existujú dva hlavné typy:
Tyčinky – rozlišujú úroveň svetla a pohyb. Fungujú aj pri veľmi slabom osvetlení.
Čapíky – rozlišujú farby. Potrebujú viac svetla.
Ľudské oko má tri typy čapíkov, ktoré zaznamenávajú kombinácie červenej, modrej a zelenej. Z nich mozog skladá celé farebné spektrum, ktoré poznáme – ide o trichromatické videnie.
Pes má len dva typy čapíkov. Chýba mu receptor pre dlhé vlnové dĺžky, teda pre červenú. Výsledkom je dichromatické videnie postavené na dvoch farbách: modrej a žltej.
Zároveň platí opačný pomer u tyčiniek: pes ich má v sietnici výrazne viac než človek. Práve preto je jeho zrak lepšie prispôsobený na súmrak, úsvit a na zachytenie pohybu.
Farba v skutočnosti | Ako ju vidí pes |
|---|---|
Modrá | modrá – vidí ju veľmi dobre a spoľahlivo |
Fialová | rovnako ako modrú (nerozlíši ich) |
Žltá | žltá – dobre viditeľná |
Oranžová | žltkastá |
Zelená | žltkastá až špinavo béžová |
Červená | hnedošedá až tmavá, takmer čierna |
Prakticky to znamená, že červená alebo oranžová loptička na zelenom trávniku je pre psa takmer neviditeľná – splýva s pozadím. Pes ju nájde nosom, nie očami. Modrá hračka na zelenej tráve je pre neho naopak výrazná a ľahko sledovateľná.
Farbosleposť je označenie pre zmenu schopnosti vnímať farby. U ľudí závisí jej typ od toho, ktorý farebný receptor chýba alebo je poškodený. Rozlišujeme dva základné typy:
červeno-zelená farbosleposť – neschopnosť odlíšiť červenú od zelenej,
modro-žltá farbosleposť – neschopnosť odlíšiť modrú od žltej.
Pes nie je „farboslepý” v zmysle choroby. Jeho normálny zrak je od prírody dichromatický a najviac sa podobá videniu človeka s červeno-zelenou farboslepotou.
Psy majú oči posadené viac po stranách hlavy, čo im dáva výrazne širší rozsah periférneho videnia než máme my. Vidia teda viac naraz, bez toho, aby otočili hlavu.
Pod sietnicou majú psy vrstvu reflexných buniek nazývanú tapetum lucidum. Odráža svetlo späť na sietnicu a zdvojnásobuje tak jeho využitie. Je to tá istá vrstva, ktorá spôsobuje efekt „svietiacich očí” na fotografiách s bleskom.
Kombinácia veľkého počtu tyčiniek, maximálne rozšírených zreničiek a tapetum lucidum znamená, že pes vidí za súmraku a na úsvite podstatne lepšie než človek. V absolútnej tme však nevidí ani on.
Vďaka prevahe tyčiniek pes spoľahlivo zaznamená aj drobný pohyb na veľkú vzdialenosť. Toto je evolučné dedičstvo loveckého predátora – a dôvod, prečo si všimne mačku na konci ulice, ktorú vy nevidíte.
Ostrosť videnia. Predmet, ktorý vy z určitej vzdialenosti vidíte ostro, môže byť pre psa rozmazaný.
Blízke predmety. Pes vidí ostro predmety vzdialené aspoň 30 až 50 cm od očí. Bližšie objekty sú neostré – človek zaostrí už na približne 25 cm.
Citlivosť na jas. Psy sú menej citlivé na zmeny jasu, farby vnímajú menej sýto a živo.
Hĺbkové vnímanie. Za širšie periférne videnie platia menším prekryvom polí obidvoch očí, teda slabším priestorovým vnímaním.
Ak vášmu psovi neustále „uniká” hodená loptička, pravdepodobne nie je nemotorný – len ju nevidí.
Voľte modré a žlté hračky. Sú pre psa najkontrastnejšie voči zelenej tráve aj hnedej hline.
Vyhýbajte sa červeným a oranžovým aportovacím predmetom na trávniku.
Pri výcviku aportu používajte kontrast, nie „výraznú” farbu z ľudského pohľadu.
Pohyb je pre psa výraznejší signál než farba – hodený predmet nájde ľahšie než ležiaci.
Ak máte obavy o zrak vášho psa alebo si všimnete, že má problémy s videním, navštívte veterinárneho lekára.
Postupná strata zraku je u starnúceho psa rovnako bežná ako u človeka. Pozor si však treba dávať na:
náhle zmeny v orientácii, narážanie do predmetov,
zmenu farby alebo zákal oka,
zväčšené zreničky, ktoré nereagujú na svetlo,
červenanie, slzenie, výtok alebo žmúrenie,
neochotu vychádzať v tme alebo naopak za svetla.
Akúkoľvek náhlu zmenu zraku by mal veterinár vyhodnotiť čo najskôr – pri niektorých ochoreniach (glaukóm, odlúpenie sietnice) sa počíta na hodiny.
Nie. Ide o rozšírený mýtus. Psy majú dichromatické videnie a rozoznávajú modrú a žltú, len im chýba receptor pre červenú.
Nie tak, ako ju vidíme my. Červená sa psovi javí ako hnedošedá až takmer čierna, preto červené predmety na tmavom podklade prakticky nerozlíši.
Podstatne lepšie než ľudia, no nie v úplnej tme. Za to vďačia tapetum lucidum a vysokému počtu tyčiniek v sietnici.
Modré a žlté. Sú pre psa najlepšie viditeľné a najviac kontrastujú s trávou a zemou.
Podobne, ale nie identicky. Mačky sú takisto dichromatické, ich vnímanie je posunuté a v tme vidia ešte lepšie než psy.
Áno. U starších psov je bežný postupný pokles ostrosti a zákal čočky. Náhla zmena je však vždy dôvodom na vyšetrenie.
![]()
Autor: MVDr. Antónia Barnová