Potrebujem poradiť
Pomôž útulkomBlog
Kategórie
Autor: MVDr. Martina Franková
Presvedčenie, že sučka by mala mať aspoň raz šteniatka pre zdravie, patrí medzi najrozšírenejšie mýty medzi majiteľmi psov. Čo na to hovorí veda?
Mýtus č. 1: Gravidita chráni sučku pred nádormi mliečnej žľazy
Tento mýtus vznikol v súvislosti s prevenciou nádorov mliečnej žľazy u sučky. Pravdou však je, že ani viacnásobná gravidita toto riziko neznižuje a na prevenciu nemá žiadny vplyv.
Skutočným ochranným faktorom je včasná kastrácia sučky, ideálne pred prvou alebo po prvej ruji. V tomto období estrogény a progesteróny ešte nestihli vyvolať kumulatívne zmeny v tkanive mliečnej žľazy, ktoré sú hlavným spúšťačom nádorového bujnenia.
Mýtus č. 2: Sučka, ktorá mala šteniatka, nedostane pyometru
Pyometra, čiže hnisavý zápal maternice, vzniká v dôsledku hormonálnych zmien po ruji vplyvom progesterónu. Riziko ochorenia sa zvyšuje vekom a opakujúcimi sa cyklami bez ohľadu na to, či sučka šteniatka mala alebo nie. Jedinou spoľahlivou prevenciou tohto život ohrozujúceho ochorenia je kastrácia.
Mýtus č. 3: Po vrhu sučka nebude mať pseudograviditu
Falošná gravidita, odborne pseudogravidita, vzniká v dôsledku abnormálnej hormonálnej regulácie. Predchádzajúci vrh nemá na jej výskyt žiaden vplyv a jedinou spoľahlivou prevenciou je opäť kastrácia.
Čo hovorí veda?
Vedecké štúdie potvrdzujú, že gravidita a pôrod nemajú u sučiek žiadny preventívny účinok voči vyššie uvedeným patológiám. Naopak, hormonálne zmeny spojené s cyklom môžu riziko týchto ochorení dlhodobo zvyšovať. Neexistuje žiadny fyziologický ani psychologický dôvod, prečo by sučka potrebovala šteniatka pre svoje zdravie. Sučka netrpí tým, že šteniatka nemala, pretože materský pud je čisto inštinktívna a hormonálna reakcia.
Riziká neplánovaného vrhu
Gravidita a pôrod sú náročné procesy s reálnymi rizikami ako komplikácie pri pôrode, infekcie a záťaž organizmu. Pri chove psov bez odborných genetických testov riskujete prenos dedičných ochorení na potomstvo. Každé plemeno má predispozície na rôzne choroby a seriózni chovatelia testujú rodičov pred zaradením do chovu.
Ako skutočne pečovať o zdravie sučky?
Nenechajte sa ovplyvniť mýtmi. Zdravie sučky zabezpečíte kvalitnou stravou s vyváženým obsahom živín, pravidelným pohybom a pravidelnými veterinárnymi prehliadkami. Poraďte sa s veterinárom o kastrácii a nezabudnite ani na doplnky stravy na podporu imunity a pravidelnú antiparazitárnu ochranu.
Vrh len pre zdravie je zbytočný hazard so životom vášho psa. Zodpovedné vlastníctvo znamená rozhodnutia podložené vedou a nie mýtmi.
Autor: MVDr. Martina Franková
S nadmerným škriabaním psa sa stretla väčšina majiteľov. Každý pes sa občas poškriabe za uchom, no keď je škriabanie príliš časté a intenzívne, treba spozornieť. Chronické svrbenie u psa (pruritus) výrazne narúša kvalitu života zvieraťa aj majiteľa.
Najčastejšie príčiny svrbenia u psov:
1. Parazitárne infekcie
Blchy u psov patria medzi najčastejšie príčiny svrbenia. Sliny blchy spúšťajú alergickú reakciu známu ako FAD, teda alergia na blšie pohryznutie. Okrem blch spôsobujú nepríjemné svrbenie aj svrab, kliešte a pohyblivé lupiny (dravčík). Ak sa problém nerieši včas, hrozí vznik sekundárnych infekcií.
Na trhu sú dostupné účinné antiparazitárne prípravky pre psov vo forme obojkov, spot-on prípravkov, tabliet aj injekcií. Vždy sa poraďte s veterinárnym lekárom o tom, ktorý prípravok je najvhodnejší pre vášho psa.
2. Alergie u psov
Alergie u psov sú dnes stále častejšie a ich diagnostika býva zdĺhavejšia. Rozlišujeme niekoľko typov. Atopická dermatitída vzniká prehnanou reakciou imunitného systému na bežné látky v prostredí ako peľ alebo roztoče. Potravinová alergia je najčastejšie spôsobená reakciou na konkrétnu bielkovinu v krmive. Kontaktná alergia vzniká pri dotyku s dráždivou látkou alebo alergénom. Osobitnou formou je aj alergia na blšie pohryznutie (FAD).
Pri potravinových alergiách je najúčinnejšia eliminačná diéta. Pri FAD je nevyhnutný antiparazitárny prípravok a dôležitý je aj manažment prostredia, teda časté vysávanie a pranie textílií minimálne na 60 °C. Pri environmentálnych alergiách sa využíva ASIT desenzibilizačná vakcína alebo lieky na potlačenie svrbenia.
Dôležitú úlohu zohráva aj podpora imunity. Odporúčame betaglukán pre psov, probiotiká a pravidelné používanie šampónu s chlorhexidínom (napr. Allerderm).
3. Kožné infekcie u psov
Bakteriálna kožná infekcia u psa vzniká väčšinou sekundárne po poškodení kože. Ideálnym riešením je kultivácia a nasadenie antibiotík podľa citlivosti. Kvasinková infekcia nastáva pri premnožení kvasiniek a lieči sa lokálnymi prípravkami s chlorhexidínom a antimykotickými roztokmi alebo masťami od veterinára. Plesňové ochorenia kože sú vysoko infekčné zoonózy prenosné aj na ľudí. Nikdy ich neriešte doma a vždy navštívte veterinára.
4. Ďalšie príčiny svrbenia u psov
Psychogénne príčiny ako stres, nuda alebo úzkosť sú pomerne časté a riešením je odstrániť príčinu nekomfortu. Systémové ochorenia ako hypotyreóza, Cushingov syndróm alebo lupus narúšajú hormonálnu rovnováhu a vyžadujú presnú diagnostiku z krvi. Suchá koža u psa vzniká pri kúpaní nevhodným šampónom, preto vždy používajte šampón určený pre psov so správnym pH. Nevhodná strava s vysokým obsahom obilnín, umelých konzervantov a farbív neobsahuje takmer žiadne omega mastné kyseliny. Pri výbere krmiva čítajte zloženie a poraďte sa s výživárom alebo veterinárom.
Kedy navštíviť veterinára?
Navštívte veterinára okamžite, ak je svrbenie psa častejšie ako obvykle. Varovnými signálmi sú vznik chrást, vypadávanie srsti, nepríjemný zápach kože, mokvajúce alebo suché ložiská, zmena správania a strata apetítu. Odborné vyšetrenie odhalí, či ide o parazitárnu infekciu alebo závažnejšie systémové ochorenie. Včasná diagnostika ušetrí vášmu miláčikovi zbytočnú bolesť a dlhé hojenie.
Autor: MVDr. Martina Franková
STRAVA
Králiky sú bylinožravce a majú veľmi špecifické stravovacie potreby. Ak zavediete nové krmivo príliš rýchlo alebo podávate nevhodný typ krmiva, normálna tráviaca mikroflóra (črevné baktérie) králika sa naruší, môžu sa premnožiť baktérie produkujúce plyny a toxíny, králik môže ochorieť a prípadne uhynúť.
Králiky by mali denne dostávať stravu pozostávajúcu prevažne zo sena (80%), menšieho množstva čerstvej listovej zeleniny (10%), ovocia alebo inej zeleniny (5%) a obmedzeného množstva peliet (5%). Najdôležitejšou súčasťou potravy králika je seno. Neobmedzené množstvo vysokokvalitného trávnatého sena by malo tvoriť väčšinu králičej stravy. Trávnaté seno má vysoký obsah vlákniny, ktorá je veľmi dôležitá pre udržanie zdravého tráviaceho traktu králika.
Ďalším dostupným druhom sena je seno zo strukovín, ako je lucerna a ďatelina. Seno zo strukovín sa neodporúča, pretože má viac kalórií, vápnika a bielkovín, ako bežný domáci králik potrebuje, čo môže viesť k poruchám gastrointestinálneho traktu a obezite. Neodporúča sa ani miešať trávnaté seno a seno zo strukovín.
Strava králika by sa mala každý deň dopĺňať o rôzne druhy zelenej listovej zeleniny. Králiky môžu každý deň skonzumovať toľko zeleniny, koľko chcú, pokiaľ nedostanú hnačku a pokiaľ zelenina neobsahuje veľa sacharidov, ako napríklad mrkva a zemiaky. Dôležitá je pestrosť. Novú zeleninu zavádzajte pomaly a v malých množstvách a sledujte, či sa nevyskytnú mäkké výkaly, hnačka alebo príznaky bolesti pri plynatosti. Obzvlášť vhodná je tmavá listová zelenina ako rímsky šalát, ružičkový kel, zeler, kaleráb, červená repa a brokolica. Niektoré druhy listovej zeleniny, ako napríklad zelený šalát, púpava, petržlen, kel by sa mali podávať v obmedzenom množstve, pretože majú vysoký obsah vápnika a pri nadmernom podávaní môžu prispieť k vzniku vápenatých kameňov v močovom mechúre. Ľadový alebo hlávkový šalát by sa nemal podávať, pretože obsahuje hlavne vodu a málo živín.
Zelené potraviny majú rovnaké nutričné výhody ako seno, ale obsahujú širší výber živín a tiež dodávajú potrave vodu, čo je veľmi dôležité, pretože králiky nie vždy pijú toľko, koľko by mali. Ak kŕmite králika veľkým množstvom zeleniny, je normálne, že bude piť menej vody. Zelené potraviny sú skvelé pre obličky, močový mechúr a gastrointestinálny trakt, avšak strava by nemala pozostávať len zo zelených potravín, pretože nemajú dostatok kalórií na udržanie normálnej telesnej hmotnosti králika.
Ovocie (napríklad jablko, hruška, bobuľovité ovocie, mango, broskyňa, ananás) sa môže podávať vo veľmi obmedzenom množstve, len ako pochúťka. Obsah cukru v ovocí (a dokonca aj v mrkve) môže pri nadmernom podávaní narušiť normálne baktérie tráviaceho traktu. Banány a hrozno sa neodporúčajú, pretože králikom môžu veľmi zachutiť, následkom čoho môžu odmietať inú potravu.
Komerčne vyrábané pelety by sa mali podávať len ako malá časť králičej stravy. Nadmerné kŕmenie dospelých králikov peletami je častou príčinou obezity a mäkkej stolice (spôsobenej premnožením abnormálnych baktérií v gastrointestinálnom trakte), pretože pelety majú vo všeobecnosti nízky obsah vlákniny a vysoký obsah sacharidov.
Je ľahké prekrmovať králika peletami, pretože nespôsobujú pocit sýtosti tak ako seno. Pelety tiež nepodporujú normálne opotrebovanie zubov a nedostatok žuvania môže viesť k problémom so správaním. Nedostatok vody môže spôsobiť ochorenie močových ciest. V ideálnom prípade by pelety mali tvoriť maximálne 10 % králičej stravy.
Potraviny, ktorým by ste sa mali úplne vyhnúť sú tie s vysokým obsahom škrobu a mastné potraviny, ako je fazuľa, chlieb, obilniny, čokoláda, kukurica, orechy, ovos, hrach, rafinovaný cukor, semená, pšenica alebo akékoľvek iné obilniny. Zdravého králika tiež nie je potrebné kŕmiť vitamínmi alebo inými výživovými doplnkami, pretože ich pri správnom kŕmení budú konzumovať vo svojej strave.
Králiky potrebujú mať neprestajne k dispozícii čerstvú vodu a seno. Niektoré králiky uprednostňujú misky s vodou, iné zasa fľaše. Ak si vyberiete fľašu, nezabudnite ju skontrolovať, či nie je upchatá a denne ju plňte čistou vodou. Ak ponúkate králikovi vodu v miske, uistite sa, že ju králik nevyleje alebo nezašpiní výkalmi. Najlepšie je zvoliť ťažkú hlinenú misku alebo takú, ktorá sa dá pripevniť ku klietke.
KASTRÁCIA
Gravidita králika trvá približne 30 dní a priemerná veľkosť vrhu je 4 až 10 mláďat. Odporúča sa skorá kastrácia, aby sa znížila pravdepodobnosť smrteľnej rakoviny maternice u samíc. Kastrácia sa odporúča aj u samcov, aby sa znížila pravdepodobnosť značkovania teritória. Najlepší vek na vykastrovanie králika je 4-6 mesiacov, čo je tesne pred dosiahnutím pohlavnej dospelosti. Králik by mal byť pred anestéziou vždy vyšetrený veterinárnym lekárom, aby sa uistil, že je zdravý a je bezpečné vykonať operáciu.
Kastrácia je chirurgické odstránenie maternice a vaječníkov a je obzvlášť dôležitá, pretože zabraňuje veľmi častému zhubnému nádoru u králikov, ktorý sa vyskytuje približne u 80 % nekastrovaných samíc starších ako 2 roky. Táto rakovina sa rýchlo šíri do iných orgánov a nedá sa liečiť. Medzi ďalšie ochorenia maternice patrí pyometra (maternica sa infikuje a naplní sa hnisom), aneurizmus maternice (krvná zrazenina v maternici) a endometritída (zapálená výstelka maternice). Kastrácia je tiež rozhodujúca v domácnosti, kde spolu žijú samec a samica, aby ste predišli nechceným vrhom.
U samcov králikov nenachádzame veľa bežných reprodukčných chorôb, avšak niektoré potenciálne problémy zahŕňajú abscesy semenníkov, hematómy (krvné zrazeniny) a rakovinu semenníkov. Samce králikov majú tiež tendenciu mať vo veku 8-18 mesiacov problémy s agresiou a môžu začať značkovať. Všetkým týmto problémom sa dá predísť vykastrovaním králika, čím sa chirurgicky odstránia semenníky.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
28.02.2023
Rutinné vyšetrenie stolice (koprologické vyšetrenie) slúži na to, aby sa zistilo, či sú v stolici zvieraťa prítomné črevné parazity - červy (hlístovce, pásomnice, škrkavky) a mikroskopické parazity (Giardia alebo kokcídie). Parazity nespôsobujú len črevné ochorenia, niektoré z nich môžu byť infekčné aj pre ľudí (háčkovce, škrkavky a Giardia).
Vajíčka parazitov žijúcich v čreve sa vylučujú stolicou a sú mikroskopickej veľkosti, preto sú voľným okom nepozorovateľné. Testovanie sa musí vykonať na čerstvej stolici. Stolicu zbierajte do zaváraninového skla alebo do odbernej skúmavky každý deň aspoň 5 dní (vajíčka sa vylučujú nepravidelne, preto je potrebné zbierať stolicu niekoľko dní po sebe), z každej kôpky odoberte veľkosť fazuľky. Zbernú nádobu je potrebné držať v chladničke.
Čerstvá vzorka stolice sa zmieša so špeciálnym roztokom a odstredí sa pri vysokej rýchlosti. Následne sa vzorka skúma pod mikroskopom, aby sa zistila prítomnosť vajíčok červov a iných mikroskopických parazitov.
Ako často by mala byť stolica vyšetrovaná?
Počas prvého roku života by šteniatka mali absolvovať niekoľko vyšetrení. Črevné červy sa u šteniatok vyskytujú veľmi často a môžu spôsobiť väčšie problémy u mladších psov, takže ich včasné odhalenie je dôležité. Bežné prípravky na odčervenie nemusia byť účinné na všetky druhy črevných parazitov, preto je vyšetrenie dôležité aj u šteniatok, ktoré sú pravidelne odčervované.
U dospelých psov by sa vyšetrenie malo vykonávať každých šesť mesiacov.
Aké komplikácie môžu spôsobiť črevné parazity?
Klinické príznaky infekcie črevnými parazitmi sa môžu výrazne líšiť v závislosti od parazita a celkového zdravotného stavu psa.
Škrkavky (Toxocara canis, Toxocara cati, Toxascaris leonina). Infekcie škrkavkami u dospelých psov sú často asymptomatické. U mladých psov alebo ťažko infikovaných dospelých psov môžu príznaky zahŕňať zvracanie, hnačku, stratu hmotnosti, matnú srsť. Larvy škrkaviek počas svojho životného cyklu migrujú cez pľúca, takže možno pozorovať kašeľ.
Háčikovce (Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala). Háčikovce sa usadia v stene čreva a sajú zo svojho hostiteľa krv. Preto je najvýznamnejším klinickým príznakom infekcie anémia, ktorá vedie k letargii, slabosti a bledým ďasnám. Bežne sa pozoruje aj strata hmotnosti a krvavá hnačka.
Tenkohlavce (Trichuris vulpis). Tenkohlavce často spôsobujú krvavé hnačky.
Pásomnice (Dipylidium caninum). Táto pásomnica je prenášaná blchou, preto je pri jej výskyte veľká pravdepodobnosť, že je pes napadnutý blchami. V stolici sú vylučované články pásomnice, čo sa prejavuje ako svrbivosť v okolí konečníka. To môžeme pozorovať ako sánkovanie psa po zemi, objaviť sa môže nechutenstvo a strata hmotnosti, aj keď infekcia je často bezpríznaková.
Giardia. Tento protozoálny parazit často spôsobuje silné vodnaté hnačky, ktoré môžu byť sprevádzané zvracaním a chudnutím. Hnačky nie sú pravidelné, striedajú sa obdobia hnačky s normálnou konzistenciou stolice.
Kokcídie. Hoci infekcia týmto protozoálnym parazitom je u zdravých dospelých zvierat často asymptomatická, u šteniat alebo oslabených zvierat môže spôsobiť hnačku.
Liečba a prevencia
Ak je v stolici pozitívny nález parazitov, veterinárny lekár odporučí vhodnú liečbu na ich odstránenie. V závislosti od druhu parazita môže liečba zahŕňať jednu alebo niekoľko dávok odčervovacieho prípravku vo forme pasty, tabliet, pipety alebo tekutého roztoku.
Najlepšou prevenciou je pravidelné odčervovanie. Odčervovacia schéma je nasledová:
| Prvé odčervenie | 14. deň po pôrode |
| Do 3 mesiacov veku | Každé dva týždne |
| Od 3 do 6 mesiacov veku | Raz do mesiaca |
| Od 6. mesiaca | Každé 3 mesiace |
| Dospelý pes | Každé 3 mesiace (4x ročne) alebo podľa potreby |
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
20.12.2022
Ochorenia zubov sú jedným z najčastejších ochorení, s ktorými sa veterinárni lekári stretávajú. Postihnutých je viac ako 80 % psov starších ako tri roky. Len málo psov vykazuje zjavné príznaky zubného ochorenia, takže je len na vás a vašom veterinárnom lekárovi, aby ste odhalili tento skrytý a často bolestivý stav.
Ochorenia zubov psov a ľudí sú rovnaké, alebo vo väčšine prípadov podobné. Zatiaľ čo najčastejším zubným ochorením u ľudí je zubný, u psov je to ochorenie parodontu (parodontitída). U psov je zubný kaz zriedkavý a predstavuje menej ako 10 % všetkých problémov týkajúcich sa zubov.
PERIODONTÁLNE OCHORENIE (PARODONTITÍDA)
Parodontitída je termín používaný na opis infekcie a súvisiaceho zápalu parodontu (tkaniva obklopujúceho zub). Konkrétne ide o štyri tkanivá, ktoré tvoria parodont - ďasno, cement (pokrýva povrch koreňa), periodontálne väzivo (väzivo pripevňujúce koreň zuba ku kosti) a alveolárna kosť. Ochorenia parodontu začínajú zápalom ďasien a ak sa neliečia, infekcia sa často šíri hlbšie do zubnej jamky a ničí alveolárnu kosť. V konečnom dôsledku sa zub uvoľní a môže časom vypadnúť. Odhaduje sa, že viac ako dve tretiny psov starších ako tri roky trpia určitým stupňom parodontitídy, čo z neho robí najčastejšie ochorenie postihujúce psov.
ZUBNÝ KAMEŇ
Ústna dutina je domovom tisícov baktérií. Keď sa tieto baktérie množia na povrchu zuba, vytvárajú neviditeľnú vrstvu nazývanú plak a organizujú sa do biofilmu. Veľmi zjednodušene povedané, biofilm je súbor baktérií štruktúrovaných takým spôsobom, aby boli veľmi odolné voči odstráneniu a ťažko dostupné pre antibiotiká. Časť tohto plaku je prirodzene odstránená jazykom psa a žuvacími návykmi. Ak sa tento plak pravidelne neodstraňuje, zhustne a mineralizuje sa, čo vedie k vzniku zubného kameňa. Zubný kameň je drsný materiál, ktorý priťahuje viac plaku, aby sa „prilepil“ na povrch zubov. Baktérie plaku, ktoré sa dostanú do kontaktu s ďasnami môžu spôsobiť zápal ďasien (gingivitída). Gingivitída je vždy prvým štádiom ochorenia parodontu a je to jediné skutočne reverzibilné (zvratné) štádium.
Rýchlosť, akou sa plak mineralizuje, je u psov veľmi individuálna. Najlepším spôsobom, ako zabrániť tvorbe zubného kameňa, je každodenné čistenie zubov pomocou zubnej pasty a kefky, ktorá je špeciálne vyvinutá pre psov a je určená na prehltnutie. Bohužiaľ, aj keď je to najlepšia forma kontroly plaku, väčšina majiteľov psov čistenie zubov nepraktizuje.
Špeciálne žuvacie hračky a pochúťky pre psov môžu tiež pomôcť znížiť alebo oddialiť tvorbu plaku a zubného kameňa. Niektoré krmivá pre domáce zvieratá boli špeciálne formulované ako dentálne diéty, ktoré mechanicky alebo chemicky pomáhajú pri odstraňovaní plaku. K dispozícii sú aj roztoky do vody alebo roztoky na potieranie zubov.
Odstránenie zubného kameňa
Keď sa zubný kameň vytvorí, bude ho potrebné odstrániť v ľahkej celkovej anestéze, pretože nahromadený zubný kameň sa už nedá odstrániť čistením, roztokmi ani diétou. Ak je psík starší, váš veterinárny lekár vykoná predanestetické krvné vyšetrenie, aby sa uistil, že je funkcia obličiek a pečene v norme. Bežné čistenie zubov zahŕňa dôkladné zubné vyšetrenie, po ktorom nasleduje odstránenie zubného kameňa na zuboch aj pod líniou ďasien a leštenie zubov špeciálnou pastou, ktorá zabraňuje zubnému kameňu ľahko sa na povrchu zuba znova usadiť. Uvoľnené zuby sa vytrhnú, pretože psíkovi spôsobujú bolesť a často sa pridruží aj bakteriálna infekcia.
CHÝBAJÚCI ZUB
Medzi možné príčiny chýbajúceho zuba patrí vrodená absencia (zub sa nevytvoril), neprerezanie zubu (zub prítomný pod líniou ďasna, ale nevystúpil na povrch) alebo defekty/malformácie zubov. Niektoré plemená su viac náchylné na neprerezanie zubov, najmä malé plemená ako maltézsky psík a plemená, ktoré majú skrátenú, sploštenú hlavu (brachycefalické plemená ako mops, buldoček). Mali by sa urobiť röntgenové snímky všetkých oblastí, kde zuby chýbajú. Ak sú neprerezané zuby objavené v ranom veku (ideálne pred prvým rokom života), keď je ešte prítomný erupčný potenciál, môže sa vykonať operácia ďasna, aby sa podporilo prerezávanie zubov. V prípade neprerezaných zubov u zvierat starších ako jeden rok sa odporúča chirurgické vyšetrenie a extrakcia. Poškodené zuby, ktoré nie sú odstránené, môžu prispieť k tvorbe zubnej cysty. Tieto cysty môžu rásť a spôsobiť poškodenie iných zubov a okolitej kosti. Ak sa vytvorí cysta, liečba zahŕňa chirurgické odstránenie zasiahnutého zuba a cystickej výstelky.
ZLOMENINY ZUBOV
Existujú dva typy zlomenín zubov, ktoré zahŕňajú korunku zuba - nekomplikované zlomeniny odhaľujú citlivý dentín, komplikované zlomeniny korunky zahŕňajú nielen dentín, ale siahajú ešte hlbšie a odhaľujú dreň, ktorá obsahuje nervy a krvné cievy. K väčšine zlomenín zubov dochádza, keď psy žuvajú príliš tvrdé predmety, ako sú kocky ľadu, kosti, parohy a konské či prasacie kopytá. Ak je zubná dreň obnažená, jedinou možnosťou liečby je terapia koreňového kanálika alebo extrakcia zuba. Ponechať zub bez ošetrenia sa neodporúča, pretože infekcia sa dostane priamo cez miesto zlomeniny a pravdepodobne sa vyskytne závažnejšia infekcia.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
10.12.2022
Šteniatku rastú zuby rovnako, ako rastú nové zuby počas vývoja ľudským bábätkám a deťom. Aj šteniatku najskôr vyrastú mliečne zuby, ktoré sú špicaté a ostré, neskôr vypadnú a nahradia ich trvalé zuby.
Psy majú 28 mliečnych zubov a neskôr 42 trvalých zubov. Výmena mliečnych zubov za trvalé sa nazýva prezubovanie alebo prerezávanie zubov. Nie je nezvyčajné, že pri vypadávaní zubov dochádza k miernemu krvácaniu, no majitelia si ho všimnú zriedkakedy. Šteniatka budú žuť ruky, nábytok a akékoľvek predmety, ktoré sú v ich dosahu, je to súčasť ich normálneho správania. Žuvanie tiež zmierňuje nepohodlie spojené s procesom prerezávania zúbkov.
Kedy môjmu psovi vypadnú mliečne zuby?
Šteniatkam sa začínajú prerezávať zúbky okolo 3 týždňov a približne v 6. týždni sa im prerežú všetky mliečne zuby. Ako prvé vyrazia rezáky (v prednej časti papule) a očné zuby (tesáky), po ktorých nasledujú črenové zuby. Psy nemajú mliečne stoličky. Okolo 12. týždňa začnú mliečne zuby vypadávať a prerezávajú sa trvalé zuby. Zvyčajne sú do 6. mesiaca života všetky trvalé zuby prerezané a všetky mliečne zuby vypadnuté.
Existujú nejaké problémy so zubami u mladých psov?
Problémov s mliečnymi zubami je málo. Je zriedkavé, že šteňa bude mať problém so zubami, ktorý je dostatočne závažný na to, aby si vyžadoval pokročilý zásah. Niektoré plemená, najmä menšie plemená a brachycefalické plemená (mops, francúzsky buldoček, bostonský teriér, boxer...) majú tendenciu zachovať si časť svojich mliečnych zubov. Najbežnejšie sú horné očné zuby, hoci stať sa to môže pri ktoromkoľvek zube. Zadržané mliečne zuby môžu spôsobiť nesprávnu oklúziu (nesprávne zarovnané zuby vedúce k zlému skusu) a nepohodlie. Tiež predisponujú psov na budúce problémy so zubami. Jedlo sa môže zachytiť medzi ponechanými mliečnymi zubami, trvalými zubami a ďasnami, čo môže viesť k periodontálnemu (zubnému) ochoreniu. Zadržané mliečne zuby je potrebné odstrániť v sedácii.
Aké žuvacie hračky sú vhodné a ktorým by ste sa mali vyhnúť?
Pretože psy majú tendenciu žuť takmer všetko, zistilo sa, že takmer všetky predmety vedia spôsobiť problémy. To platí hlavne pre surové kože, uši ošípaných alebo iné časti zvierat, kosti, syntetické hračky, tenisové loptičky a podobne. Niektoré z týchto predmetov už spôsobili gastrointestinálne blokády alebo prepichnutie čriev, ktoré si často vyžadujú chirurgický zákrok a môžu byť život ohrozujúce, iné uviazli v hrdle, čo spôsobilo udusenie psov.
Napriek týmto skutočnostiam si treba uvedomiť, že psy už roky žuvajú milióny rôznych predmetov, väčšinou bez incidentov. Avšak riziko nikdy nemožno eliminovať, preto je potrebné šteniatko sledovať. Vyhnúť by ste sa však mali kostiam a parohom, pretože nie sú pre mliečne zuby vhodné a mohli by ich poškodiť. Najlepšou voľbou sú gumené hračky.
Čo mám robiť ak šteniatko žuje veci, ktoré nemá?
Neodmeňujte správanie, ktoré je pre vás nežiadúce a nedovoľte, aby ho odmenili ani ostatní. Ak vaše šteňa žuje ruky alebo akúkoľvek inú časť tela, vykríknite, ako to robí šteňa, odtiahnite ruku a choďte sa hrať inam. Nikdy fyzicky netrestajte svoje šteňa za ohryzovanie. To ich správanie nezastaví a naučí ich to len báť sa vás, novín alebo čohokoľvek, čím im ubližujete.
Neexistuje konsenzus o najlepšom spôsobe, ako naučiť šteniatka neprežúvať. Niektoré metódy sa môžu dokonca zdať protichodné, pretože to, čo môže fungovať pre jedného psa, môže byť nevhodné pre iného.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie)
1.12.2022
Psí hot spot, tiež známy ako pyotraumatická dermatitída alebo akútna mokvavá dermatitída, je červená zapálená kožná lézia, ktorá môže obsahovať hnis. Hot spoty možno nájsť kdekoľvek na tele psa, ale najbežnejšími miestami sú hlava, nohy a boky. Tieto bolestivé, svrbiace a páchnuce miesta môžu byť buď veľmi dobre viditeľné, no väčšinou ostávajú skryté pod spletenou srsťou. Najčastejšie sú postihnuté dlhosrsté plemená, kde sa hot spot v hustej dlhej srsti ľahko stratí, preto si treba všímať prvé príznaky (časté škrabanie, hryzenie) a odhaliť léziu čo najskôr.
Príčina
Hot spoty sú zvyčajne spôsobené psom samým, keď sa škrabe tak silno, že vytvorí otvorenú ranu. Počiatočné svrbenie u psov môže spôsobiť mnoho vecí, ako napríklad:
• Alergie, vrátane potravinovej alergie alebo inhalačnej alergie, ktoré spôsobujú svrbenie.
• Reakcie na uštipnutie hmyzom - blchami, roztočmi (Sarcoptes, Cheyletiella) alebo iným malým hmyzom (napr. húsenice, včely, osy, vši alebo komáre).
• Infekcie uší. Baktérie alebo kvasinky vo zvukovode môžu byť také dráždivé, že sa pes škrabe na uchu a vytvára hot spoty na ušnici, za uchom alebo na krku.
• Pyodermia. Primárne kožné infekcie spôsobené baktériami alebo kvasinkami môžu podnietiť psa k neustálemu škrabaniu oblasti natoľko, že sa vytvorí sekundárny hot spot.
• Nedostatočná starostlivosť. Psy s neupravenou srsťou hryzú svoje dredy a vytvárajú otvorené rany. Spletená srsť zabraňuje prenikaniu vzduchu ku koži a zadržiava vodu, keď pes pláva alebo zmokne v daždi, takže pokožka zostane mokrá. To vytvára pre hot spot dokonalé prostredie.
• Nuda. Psy, rovnako ako ľudia, si vytvárajú zlé návyky. Psy si často olizujú miesta, ktoré sú ľahko dostupné. Keď si ľahnú, chodidlá a predlaktia sú priamo pod tvárou, takže hot spoty sa často vyskytujú práve tam.
• Ortopedické problémy. Psy s artritídou alebo problémami s chrbticou majú tendenciu väčšinu času ležať. Ležanie na jednej strane vytvára odreniny na tlakových bodoch, ako sú boky alebo päty (členky), kde sú kostné výbežky málo osvalené, najmä u starších psov s ubúdajúcou svalovou hmotou. Keď pes olizuje odreninu, vytvorí sa hot spot. Aby si psy zmiernili bolesť, tak si olizujú alebo hryzú degenerujúce kĺby, pričom sa tiež vytvárajú hot spoty.
• Zápal análnych žliaz. Infikované análne žľazy sú bolestivé a spôsobujú psom nepohodlie, preto si olizujú oblasť okolo konečníka a môžu spôsobiť hot spoty pod chvostom alebo na chvoste.
Keď si pes olizuje boľavé miesto, dráždi povrchové nervové zakončenia v koži, čo vedie k zvýšenému svrbeniu, po ktorom nasleduje ďalšie lízanie, hryzenie a škrabanie a tak sa vytvorí hot spot. Hot spoty sa môžu vo veľmi krátkom čase dramaticky zväčšiť.
Liečba
Cieľom pri liečbe hot spotov je zastaviť traumu a zabrániť rozvoju hlbokej infekcie kože, takže prvým krokom pri liečbe je zastavenie sebapoškodzovania. Niektoré možnosti, ako tomu zabrániť zahŕňajú:
• Nasadiť psovi golier, ktorý znemožní psovi lízať si a hrýzť postihnuté miesto
• Prekrytie hot spotu obväzom
• Podávanie lokálnych alebo systémových kortikosteroidov a antihistaminík znižuje svrbenie. Pred použitím akýchkoľvek liekov sa poraďte so svojím veterinárnym lekárom, humánne lieky sú pre psov často toxické.
Na zastavenie traumy je často potrebná kombinácia všetkých možností. Medzitým sa však musí vyriešiť základná príčina spôsobujúca vznik hot spotu:
• Ak sa hot spot vytvoril v dôsledku naplnenia análnych žliaz, bude potrebné ich vytlačiť.
• Ak je príčinou alergia na blchy, bude potrebná liečba proti blchám.
• Ak je príčinou artritída, veterinárny lekár vám môže predpísať nesteroidné protizápalové lieky.
• Pri inhalačných alebo potravinových alergiách vám veterinárny lekár môže odporučiť eliminačnú diétu, hypoalergénnu diétu alebo nasadiť lieky.
• Pri infekciách uší sa budú liečiť kvasinky alebo baktérie.
• Ak je príčinou traumy vášho psa nuda alebo problémy so správaním, tak môže byť riešením tréning, úprava správania, obohatenie prostredia alebo zvýšenie aktivity.
Aby sa hot spot čím skôr zahojil a vysušil, dôležité je ostrihanie chlpov v jeho okolí. Po ostrihaní by sa lézia mala dezinfikovať roztokom chlórhexidínu, ktorý zabíja baktérie. Lokálne antibiotiká a upokojujúce masti budú účinnejšie, keď sa aplikujú na ostrihaný čistý povrch pokožky. Takisto môžu byť podané perorálne antibiotiká a lieky potláčajúce svrbenie.
Autor: Antónia Barnová (študentka univerzity veterinárskeho lekárstva)
21.11.2022
Mnohí majitelia sa často pýtajú: "Je analýza krvi pred operáciou naozaj potrebná?"
Dokonca aj mladým psom a mačkám, ktoré sa chystajú na bežnú kastráciu, môže byť vykonanie predoperačného krvného vyšetrenia prospešné. Veterinárny lekár môže takto včas odhaliť príznaky nespočetných ochorení a môže získať lepšiu predstavu o tom, ako môže anestézia ovplyvniť vaše zvieratko. Tieto príznaky sa často prejavia na krvnom obraze skôr, než si všimnete akékoľvek vonkajšie zmeny, takže aj keď sa vám zviera zdá úplne normálne, môže sa vo vnútri jeho tela niečo diať. Ak sa na krvnom obraze objaví niečo znepokojujúce, veterinárny lekár bude chcieť zrušiť alebo odložiť operáciu a najprv tento problém vyriešiť, aby bola operácia a anestézia pre vaše zvieratko čo najbezpečnejšia.
Vyšetrenie krvi pred operáciou tiež dáva lekárovi možnosť podľa potreby zmeniť svoj typický protokol liekov na sedáciu a anestéziu a zvoliť kombináciu liekov, ktoré sú pre vašu mačku alebo psa bezpečnejšie. Každý liek má svoje vedľajšie účinky a každý veterinárny lekár chce pre vášho domáceho miláčika to najlepšie.
Pri mladších zvieratách je zvyčajne možnosť odmietnuť predanestetické vyšetrenie krvi, ak sa tak rozhodnete, pokiaľ váš veterinárny lekár neurčí inak na základe zdravotnej anamnézy vášho zvieratka. U starších pacientov sa však vyšetrenie krvi pred anestéziou odporúča alebo je niekedy dokonca nevyhnutné. Je to preto, že riziko výskytu skrytých ochorení alebo možných anestetických komplikácií je s pribúdajúcim vekom oveľa vyššie.
Predoperačné vyšetrenie krvi zvyčajne pozostáva z dvoch rôznych krvných testov. Prvý test sa nazýva kompletný krvný obraz alebo hematológia. Tento základný krvný test ukáže hladinu červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek, čo môže byť užitočné pri diagnostike anémie (nízky počet červených krviniek), systémových infekcií, zápalu a potenciálnych nedostatkov v zrážaní krvi. Napríklad ak krvný obraz naznačuje miernu dehydratáciu, veterinárny lekár môže infúzne podať tekutiny niekoľko hodín pred anestéziou.
Druhý krvný test, ktorý sa zvyčajne vykonáva pred operáciou, sa nazýva biochémia, ktorý veterinárnemu lekárovi ukáže, ako pracujú obličky a pečeň. Ak sú postihnuté práve tieto orgány, často sa navonok neprejavia viditeľné príznaky ochorenia, kým nie sú v pokročilom štádiu.
Funkcia pečene sa hodnotí prostredníctvom aktivity enzýmov, zvýšené hodnoty môžu naznačovať zvýšené riziko ochorenia pečene. Funkcia obličiek sa hodnotí meraním močoviny a kreatinínu. Obe tieto látky sa normálne vylučujú obličkami a ich zvýšené hladiny naznačujú, že nie sú účinne odstraňované obličkami v dôsledku dehydratácie alebo ochorenia obličiek. Meria sa aj hladina glukózy v krvi (krvný cukor), jej dramatické zvýšenie môže naznačovať cukrovku. Nízke hladiny bielkovín v krvi sú spojené s množstvom zdravotných problémov a môžu spôsobovať oneskorené hojenie po chirurgickom zákroku.
Obličky a pečeň zohrávajú obrovskú úlohu v tom, ako telo metabolizuje všetky sedatíva a anestetické lieky, ktoré zviera dostane pred a počas operácie. Z tohto dôvodu je pre lekára veľmi dôležité, aby vedel, že vaše zviera nemá žiadne problémy s obličkami alebo pečeňou predtým, ako ho podrobí anestézii.
Krvné testy nikdy nie sú pre zviera škodlivé a vždy sa odporúčajú, aby sa zabezpečila bezpečná anestézia a zotavenie vášho zvieratka po operácii. Veríme, že ste vďaka tomuto článku lepšie pochopili, prečo je vyšetrenie krvi odporúčané, a pred plánovanou operáciou vášho zvieratka budete schopní urobiť správne rozhodnutie.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
12.11.2022
Lipóm je termín, ktorým sa označuje veľmi častý nezhubný nádor tuku, ktorý sa vyskytuje u zvierat stredného až staršieho veku. Tieto nádory sa môžu líšiť z hľadiska rýchlosti rastu (niektoré môžu zostať rovnaké celé roky), ale pre vaše zviera sa stávajú problematickými, keď rastú na miestach, ktoré ovplyvňujú ich schopnosť pohybu alebo spôsobujú nepohodlie. Lipómy môžu rásť kdekoľvek (dokonca aj vo vnútri brucha), ale najčastejšie sa vyskytujú pod kožou, kde sa za normálnych okolností nachádza tuk. Môžu rásť medzi vrstvami svaloviny alebo môžu rásť na mieste, ktoré spôsobuje vášmu zvieraťu pri chôdzi nepohodlie. Ak tieto nádory rastú medzi vrstvami svalov, zvyčajne sa nazývajú infiltratívne lipómy.
Zhubná forma tohto nádoru sa nazýva liposarkóm. Našťastie tieto nádory nemajú tendenciu šíriť sa na iné miesta, ale na ich kontrolu bude potrebná rozsiahlejšia operácia.
Príčina
Dôvod, prečo sa u konkrétneho domáceho zvieraťa môže vyvinúť práve tento alebo akýkoľvek iný nádor, nie je jednoznačný. Len veľmi málo nádorov má jedinú známu príčinu. Zdá sa, že väčšinu spôsobuje komplexná zmes rizikových faktorov, z ktorých niektoré sú podmienené prostredím a niektoré sú genetické alebo dedičné.
Diagnostika
Tieto typy nádorov sa zvyčajne dajú diagnostikovať aspiračným vyšetrením tenkou ihlou. Pomocou malej ihly s injekčnou striekačkou sa nasaje vzorka buniek priamo z nádoru a umiestni sa na mikroskopické sklíčko.
V niektorých prípadoch nemusia byť výsledky úplne jasné a môže byť potrebná biopsia. Biopsia je chirurgické odstránenie časti nádoru. Kúsky nádoru potom veterinárny patológ vyšetrí pod mikroskopom (histopatológia). Histopatológia je užitočná na stanovenie definitívnej diagnózy. Môže sa odporučiť aj pokročilé zobrazovacie vyšetrenie, napríklad CT.
Ako tieto typy nádorov zvyčajne postupujú
Hoci sú lipómy benígne, čo znamená, že nie sú rakovinové a nešíria sa (nemetastázujú) do okolitých tkanív alebo vnútorných orgánov, tieto nádory môžu naďalej rásť a spôsobovať vášmu zvieratku nepríjemnosti. Po odstránení je pravdepodobnosť opätovného vzniknutia pomerne nízka. U psov stredného a staršieho veku je však veľmi časté, že majú viacero útvarov. Každý lipóm je iný, niektoré môžu rásť rýchlo a niektorým môže trvať roky, kým narastú dostatočne veľké na to, aby spôsobovali problémy.
Liposarkómy sú však zhubné a po chirurgickom odstránení majú oveľa vyššiu mieru opätovného vzniknutia, čo znamená, že môžu byť potrebné viaceré operácie.
Ako tento typ nádoru ovplyvní vaše zviera
V prípade benígnych lipómov je odstránenie týchto útvarov skôr kozmetickým zákrokom. Niektorým domácim zvieratám sa tieto nádory vytvoria v oblasti podpazušia, medzi nohami alebo okolo krku, čo môže spôsobiť nepohodlie alebo krívanie. U vášho domáceho maznáčika môžete pozorovať sťaženú chôdzu alebo neochotu vstať, chodiť po schodoch alebo chodiť na bežné prechádzky.
Liečba
Jedinou najúčinnejšou liečbou lipómov je ich chirurgické odstránenie. Najlepšie je odstrániť tieto útvary, keď sú malé, operácia je zvyčajne menej invazívna a rez je oveľa menší a pre vaše zviera menej bolestivý. Keď lipómy ďalej rastú, operácia sa môže stať náročnejšou pre vášho veterinárneho lekára aj pre vaše zviera.
Infiltratívne lipómy a liposarkómy, ktoré sa po operácii znovu objavili, sa musia opäť chirurgicky odstrániť. V prípade recidivujúcich liposarkómov alebo infiltratívnych lipómov sa môže odporučiť pooperačná rádioterapia.
Autor: Antónia Barnová (študentka Univerzity veterinárskeho lekárstva)
18.10.2022
